O tom, ako nás ovláda komercia

Druhý prázdninový mesiac zbehol ako voda, ako piesok pomedzi prsty. Udialo sa toho strašne veľa a zároveň nič, a ja som sa nenazdala a uvedomila som si, že je tridsiaty deň v mesiaci a ja som na blog nepridala ani jeden jediný článok. Je mi z toho smutno, pretože realita by bola iná, keby som sa k tomu dokopala a zvíťazila nad mojou lenivosťou. Každopádne to neznamená, že som nečítala a že som nerozmýšľala o čom by som mohla napísať článok. 

Cez tieto prázdniny som prečítala len jednu YA knihu, Caraval, a to tiež preto, lebo to bol recenzák do online magazínu VinLit, kde píšem tiež. Okrem toho som prečítala 11 kníh, o ktorých nikto nikdy nepočul. Zväčša to boli knihy francúzskej, ale aj talianskej literatúry od 3 autorov- Calvina, Viana a Queneaua. Ich diela neboli hrubé, ale určite to neboli jednohubky na jeden večer už len kvôli tým filozofickým či až kritickým myšlienkam vysloveným so sarkazmom v hlase. Chcem tým povedať, že síce ich knihy nie sú možno až tak známe, lebo nie sú komerčné a čitatelia zväčša siahnu po horúcej novinke, zanechávajú krásny odkaz do sveta. Myšlienky, ktoré vám môžu zmeniť pohľad na život, krásu, lásku... Možno trochu divným a neobyčajným spôsobom, spletitým mechanizmom metafor, ale určite s takou ráznosťou, že vo vás zanechajú tieto knižky pečiatku.  

Napríklad v jednej knihe od Queneaua, ktorá sa volá Svätý Bimbas, sa autor v prvej kapitole venuje úvahám nad životom. Lenže neobyčajne. Spočiatku sa zameriava na existenciu rýb a ako oni vnímajú svoj život, teda ak ho vnímajú a žijú ho, alebo len chodia v húfoch a všetko robia dookola, lenže po niekoľkých stranách čitateľov blikne žiarovka a pochopí, že sa nepriamo vyjadruje o ľuďoch. Zvláštne, nie? Verte mi, tú kapitolu si budem pamätať ešte dosť dlho. Celkovo by som zhodnotila, že tieto prázdniny som dosť cestovala na chrbtoch kníh, aj keď som ich prečítala dokopy 12. A uvedomila som si, aká priepasť sa nachádza medzi touto vážnou literatúrou a väčšinou ľahkými YA knihami. Tým nechcem zhadzovať dystópie, fantasy a sci-fi (o tom sa chystám rozpísať v ďalšom článku), ale skôr mi pripadá smutné, že mnoho ľudí ani len neskúsi klasiku, ktorá v podstate vytvorila literatúru a položila základy knihám, ktoré čítame dnes. 


Hovorí sa, že ste tým, čo čítate. Lenže vezmite si, že kvôli komercii čítate to isté čo milióny ľudí po celom svete. A zväčša to nie sú knihy v ktorých ide o odkaz, ale o akciu, rýchly spád deja. Na základe tejto myšlienky mi potom povedzte, kto ste, ak čítate tie isté knihy čo všetci naokolo? Dostali sa ku vám iné myšlienky, keď ste do rúk chytili tú istú knihu s tými istými slovami do rúk, čo ostatní? Nemyslím si. Komercia nám doslova diktuje čo si máme myslieť, čo si máme pozrieť, čo si máme prečítať a... za čo máme, teda mali by sme ako ostatní, zaplatiť. Umelecká tvorba, vrátane literatúry, sa stáva perfektným biznisom. Ja netvrdím, že komerčné knihy sú zlo sveta. Sú medzi nimi aj úžasné diela, ktoré vám majú čo povedať alebo vás len zabaviť. Len vám chcem pripomenúť, aby ste sa nestali väzňom komercie a niekedy si prečítali aj niečo iné, nielen to, na čo vidíte reklamu alebo čo fotia blogeri na svoje instagramové účty. 


Neviem koľko ľudí došlo v čítaní až po tento riadok, ale aj keby to bol len jeden, v ktorom by sa ozvala túžba alebo skôr myšlienka: No, mal by som si prečítať aj niečo vážnejšie, bola by som šťastná, že sa mi podarilo niečo také. Nemusí to byť to vnucované povinné čítanie, o ktorom ste počuli v škole a previerku ste o obsahu napísali z referátov, ale niečo naozaj dobré. Možno niečo od Tolstoja, Remarqua, Hemingwaya, Bronteovej, Lessingovej... výber nechám na vás.  

Minule som sa tak zamyslela, že umenie má rad naozaj skoro každý- každý z nás miluje hudbu a filmy, iní zas uprednostňujú maliarstvo či knihy. Umenie nás teda spája, ale ľudia, ktorí ho tvoria, autori, maliari, skladatelia, scenáristi, režiséri atď., ním chcú niečo povedať. Teda, poväčšinou. Témou môže byť láska, politika, život, zmysel bytia... hocičo. Možno vám na um nepríde takých diel mnoho, lebo tie nie sú až také slávne. Ale ak by ste mi mali vymenovať nejaké fantasy svety, hneď by ste sa prihlásili. Môj osobný názor je, že ak by spisovatelia fantasy literatúry do svojich príbehov vsadili nejaké metafory, odrazy našej reality, a zakomponovali by do toho isté "ťažšie" myšlienky, bola by to stelesnená genialita. Oslovila by mladých, lebo je to ich žáner a zároveň im inteligentne vsunula tie správne myšlienky. Ale o tom sa rozpíšem v ďalšom článku... 

Uvedomujem si, že tento príspevok je nezvyčajne dlhý, ale chcem zdôrazniť ešte raz, že neodsudzujem komerčné knihy. Lenže keď vyjde nová kniha od Sarah J. Maas a je tým pohltený celý instagram a blogový svet, áno, prevrátim oči. Alebo keď vyjde scenár Prekliateho dieťaťa a urobí haló do sveta len preto, lebo ho údajne napísala Rowlingová. Nevedela som, že ľudia tak radi čítajú scenáre... Takže áno, niekedy mi to dosť lezie na nervy a dostane sa to na takú úroveň, že o tom napíšem a snažím sa o tom povedať čo najviac ľuďom. Nehovorím, aby ste hneď prestali čítať čo ostatní, lebo sa nájdu aj také knižky, veľmi výnimočne (Tajomstvo, knihy Paula Coelha, Väzenia, v ktorých sme sa rozhodli žiť...), ktoré majú čo povedať a je potrebné, aby si ich prečítalo čo najviac ľudí. Lenže takých je naozaj málo. 


Na záver vám prikladám fotky kníh, ktoré som za pár minút našla na poličkách mojej knižnice, aby ste videli, že komercia je silná. A áno, neuveríte, ale to, že sa tá kniha páčila jednej osobe, ktorá je len tak mimochodom tiež slávnym autorom, neznamená, že tá kniha sa bude páčiť aj vám a že je naozaj naozaj dobrá: 
Filmová adaptácia robí naozaj veľa.


Autorka ságy Twilight povedala, že to je perfektné a to znamená, že sa vám to bude páčiť. Bodka.


Autorka rovnakého kalibru... Radšej by som si knihu najprv prečítala sama a potom posúdila...


Keď sme už pri známom Greenovi, všimnite si, že aj napriek tomu, že ho takmer každý pozná (ešte aj tí, čo nečítajú knihy), tak na jeho knihe, ktorá mimochodom vyšla po Na vine sú hviezdy, má až dva (pre istotu) ťahy komercie. Zlatý odznak "Svetový bestseller", ktorý sa ku väčšine obálkam nehodí a vyzerá zle, a horná červená lišta, ak by ste náhodou zabudli, že kto je John Green a čo napísal. Papierové mestá boli celkom fajn, ale jeho Poučka bola tak zlá, tak slabá a tak o ničom, že som skoro plakala za tie stromy. 


Hry o život majú, ak sa hlboko zamyslíme, naozaj dobrú myšlienku. Lenže obávam sa, že určite by neurobili také haló, ak by nemali filmové spracovanie. O tom potom... 


Vidíte to? Napísala známa vlogerka... Dve poznámky: 1, po vydaní knihy v UK sa prevalilo tajomstvo, že knihu v skutočnosti nenapísala ona, ale niekto iný (bola to asi najhoršia, najnaivnejšia a najsladšia kniha akú som kedy čítala), 2, presne táto kniha prelomila rekord v predajnosti v UK a predbehla Harryho Pottera (prosíím???). A presne pre to, že to je očividne dosť dobrý biznis, existujú aj pokračovania, ktoré vyjdú aj v slovenčine. Máme čo oslavovať.


Nebudem hovoriť svoj názor na knihy od E. L. James, pretože som ich ani nečítala, ale dosť dobrým ťahom býva, keď sa autorka preslávi nejakým príbehom a následne, keďže z toho treba vyťažiť čo najviac, ho opíše z iného uhla pohľadu (mňa by to nebavilo, ale pre peniaze všetko, však). Zvykne sa robiť aj to, že ku dokončenej sérii (ktorá sa stihla pretiahnuť o 3 diely viac), autorka dopíše ďalších 15 kníh, napríklad taká Cassandra Clare.


Sama som prekvapená koľko ukážkových príkladov som našla u nás doma, a to len za pár minút. Čítajte čo chcete, nikto vás nenúti, ale keď nabudúce vstúpite do kníhkupectva, všimnite si tie malé vetičky komercie na obálke... A sem-tam dajte šancu aj niečomu staršiemu, ale hodnotnejšiemu. 

Na záver by som veľmi rada chcela počuť vaše názory, čiže budem veľmi vďačná za každý komentár :) 

Komentáre

  1. Pochybujem, že ľudia, ktorí čítajú a píšu fantasy, to vnímajú ako ty. Ja si vôbec nemyslím, že vo fantasy knihách nie sú pekné a dôležité myšlienky. Všetky knihy sú odrazom reálneho života, sú založené na našich skúsenostiach a nezdá sa mi správne deliť literatúru na "vážnu" a na komerčnú. Každý by mal mať právo čítať, čo chce, každý si nájde tie dôležité myšlienky v knihách, ktoré číta - ja to určite neberiem tak, že mám nadiktované populárnym prúdom, čo mám čítať... keď si vie niekto spraviť lepšiu reklamu, bod pre neho. Ja napríklad zbožňujem fantasy a neviem si predstaviť, že by som nečítala takéto knihy a namiesto toho by som sa zamerala iba na nejaké motivačné, vojnové a socialistické príbehy, na mafiu, detektívky a podobne. To sa zase mne nepáči a nenájdem si v tom nič okrem depresie. Ale ani takúto literatúru neodcudzujem, lebo viem, že pre niekoho je podstatná.
    V každom prípade zaujímavý článok, aspoň mám náhľad na to, ako tieto veci vníma aj niekto iný, ale tak môj názor sa nezhoduje s tým tvojím. Každý vníma ako vážnu a kvalitnú literatúru tú svoju a diela, ktoré sú klasické, ale aj tak človeka neoslovia, darmo ich číta, mu tak či tak do života nič neprinesú.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mojim cieľom nebolo vystúpiť voči fantasy literatúre negatívne, pretože aj ja ju zbožňujem, skôr som chcela podotknúť to, že nie každá kniha má v sebe rovnako dôležité posolstvo. Samozrejme, že aj fantasy diela sú podstatné a je sa z nich čo poučiť, ale osobne som napríklad v takom Caravale hlbšiu myšlienku nenašla. áno, bolo to zaujímavé a napínavé, ale mňa osobne neobohatila ani o jednu myšlienku, ktorá by vo mne zarezonovala. Vojnová literatúra je predsa len o niečom inom... Každopádne hlavnou podstatou tohto príspevku bolo, aby sme niekedy siahli aj o niečom inom ako knihách, ktoré majú najväčšiu reklamu....

      Odstrániť
    2. Tak ale nie každému ide pri čítaní o to, aby si hľadal v knihe nejaké posolstvo :D Teraz je populárne čítať skôr literatúru, ktorá slúži na relax, nie na to, aby čitateľa "osvietila" a nejako duševne ho obohatila. Tým sa aj autori často riadia. Myslia hlavne na zámer a najdôležitejšia je cieľová skupina. Ide o to, ako sa autor zameria na tú svoju vybranú skupinu. Znamená to teraz, že tie knihy, ktoré ľudia málo čítajú, nie sú komerčné, a preto sú aj super? Nie. Znamená to, že autor nevie osloviť dostatočne veľké publikum. Ale to nie je chyba autorov, ktorí sa vedia postarať o vhodnú propagáciu, vedia sa správne zamerať na čitateľské publikum a píšu to, čo ľudia chcú. To je proste dnešná doba a pokiaľ chce mať niekto úspech, musí sa týmto kritériám prispôsobiť. Ak mu o úspech a o veľké publikum nejde, tak potom nechápem, kde je problém.
      Okrem toho, knihy nemajú poskytovať len spomínané posolstvo. Ľudia by mali v prvom rad čítať, aby si zlepšili štylistiku, gramatiku a aby si rozšírili slovnú zásobu a naučili sa čítať s porozumením. Pochybujem, že ak sa niekto bude nútiť do čítania nekomerčných kníh s brutálne múdrymi myšlienkami, že mu to niečo dá, keď ho to nebaví.

      Odstrániť
    3. No ja osobne hľadám vo všetkom nejakú myšlienku, ktorá vo mne niečo zanechá :) Článkom som chcela vyjadriť svoj názor a návrh, nie nútiť čitateľa, aby kompletne zmenil svoju knižnicu :) Vieš, možno sú takí, ktorým sa klasika bude páčiť, ale ešte ju neskúsili a po prečítaní článku si povedia, že aspoň jednej takej by mohli dať šancu... Btw pri každej knihe si človek rozvíja slovnú zásobu a štylistiku, číta text tak či tak. Som však rada, že si ako jediná vyjadrila svoj názor a dovolila si mi nahliadnuť do tvojich myšlienok na túto tému.

      Odstrániť
    4. Chápem, ja som tým asi chcela povedať len to, že nech si každý číta, čo chce. Čitateľa by sme rozhodne nemali súdiť podľa toho, čo ho baví. Ak nečíta klasiku a nechce jej dať šancu, je to jeho vec. Ja som z "vyššej" slovenskej literatúry čítala zopár kníh a páčili sa mi možno tak dve. Neviem, proste to asi nie je pre mňa.
      V každom prípade veľmi zaujímavá téma na diskusiu. Aj keď sa nezhodneme, stále je to skvelý článok a možno by bolo fajn, keby sa nad tým zamysleli viacerí.

      Odstrániť
    5. Samozrejme, ja nikoho odsudzovať nebudem, hlavné je, že číta. Ďakujem za tvoje reakcie a súhlasím s tebou, tiež by som rada vedela, čo si o tom myslia ostatní :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky