Přítelkyně z domu smutku

Príbeh, ktorý sa stal žene, ktorá mala odvahu šíriť myšlienky, ktoré nepodporovali komunizmus. 

Autor: Eva Kantůrková                                                                          

Počet strán: 241 
Žáner: román
Vydavateľstvo: Ideál
Rok: 2017

Pôvodná anotácia: 
Nové a doplněné vydání úspešné knihy české spisovatelky, disidentky a signatářky Charty 77 Evy Kantůrkovej Přítelkyně z domu smutku. Autorka popisuje životní osudy žen, které potkala v ruzyňské věznici, když byla neprávem uvězněna. Známý je i televizní seriál natočený podle této předlohy. Kniha obsahuje oproti předchozím vydáním kromě ediční poznámky autorky i předmluvu Václava Havla z roku 1987, ktorá nikdy u nás knižně nevyšla. 

Moje hodnotenie: 

Naozaj som netušila, čo mám čakať od knihy, ktorá opisuje väzenský život. Bude sa mi to páčiť? Nebude to nudné? Alebo až príliš naturalistické? Predhovor Václava Havla však upozorňuje, že toto dielo nie je výnimočné len tým, že je odžité, ale taktiež vyrozprávané ženským hlasom. Eva sa rozhodla svoj príbeh opísať iným pohľadom: sústreďuje sa na životné príbehy jej spoluväzenkýň, ich sklamania a tiež ťažké podmienky. Román bol tak úspešný, že sa dočkal aj filmovej podoby. 

Okrem prvej a poslednej kapitoly knihy, je každá pomenovaná podľa jednej ženy, s ktorou Eva skončila na cele. Šlo o dievčatá a ženy, ktoré boli inteligentné a hlúpejšie, psychicky zdravé a šialené, dobré a zlé... A síce niekedy šlo doslova o prípady, pri ktorých som si mala chuť trhať vlasy, autorka ich s pokojom opísala ako ľudské bytosti, rovné nám, ktoré sa jednoducho narodili do horších podmienok ako ostatní. 

Fotografický snímok z kinematografického prevedenia

Väčšina prípadov pojednáva o naozajstnej zlobe a zakorenenom hneve hlboko v ženských srdciach. Až po dočítaní knižky som si uvedomila, že autorka, tým, že bola intelektuálka, mala ten pobyt ešte o to ťažší. Zoznámila sa tam s mnohými dušami a príbehy, ktoré jej ostatní vyrozprávali, ona sformulovala do knihy. Štýl písania je ťažší ako som očakávala a preto dopredu upozorňujem, že dielo mi niekedy pripomínalo útržky mierne náučnej literatúry. 

Počas čítania na mňa doľahla drsnosť doby, ktorá sa diala pod záštitou ťažkého režimu. Pomohla mi uvedomiť si rôzne veci a nakuknúť do spôsobu žitia vo väzení: autorka sa s čitateľom podelí nielen o skúsenosti, ale aj rôzny triky, či bežné tajné praktiky, o ktorých sa dozorcovia dozvedieť nesmeli. 

"Ve vězení není nic cennejšího než otevřené, nezáludné lidské přátelství. I hlad se snese, i zima: vražedná je opuštenost."

Páčil sa mi ženský pohľad na vec a taktiež postavy, ktoré boli tak pestré a svojim spôsobom šialené, že ani nepochybujem, že ich napísal sám život. Každá väzenkyňa si niečím prešla: jedna bola podvodníčka, ďalšia zlodejka, potom Cigánka, ktorá bola kultivovanejšia ako iné biele ženy, no práve kvôli inej farby pokožky s ňou každý jednal ešte horšie... 

Na záver by som rada dodala, že kniha vo mne zanechala hlboké a trvalé emócie. Ide síce o trošku náročnejšie čítanie, no stojí to za to. Je to svedectvo, ktoré sa stalo na území bývalého Československa počas ťažkého režimu, ktorého dôsledky  nevymizli dodnes. Nemali by sme zabúdať na to, čo sa dialo a čo za zverstvá a nespravodlivosť boli páchané na ľuďoch.

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať internetovému kníhkupectvu PreŠkoly.sk. Knihu si môžete objednať TU.