Sám proti noci

Zápisky, listy a útržky slovenského spisovateľa, Dominika Tatarku, ktorý bol prenasledovaný a zakázaný režimom. 

Autor: Dominik Tatarka                                                                    

Počet strán: 117 
Žáner: iná forma prózy 
Vydavateľstvo: Artforum 
Rok: 2017 

V časoch, kedy normalizačná moc kontroluje všetko a všetkých, sa rozhodol slovenský prozaik, Dominik Tatarka, napísať o svojich pocitoch, názoroch a postojoch. Kritik totality alebo teda človek, ktorý sa vzpieral režimu, sa v okamihu stal nepriateľom štátu. Tatarka bol v tom čase, kedy písal tieto texty, už zničený a depresívny muž, ktorý však túžil niečo napísať- svojské a úprimné.

"Musel som napísať hromadu strán, donútiť sa na všetko presne rozpamätať, aby som si aspoň dodatočne uvedomil, že sa rútim do záhuby." 

Táto útla knižka je rozdelená na tri časti: Sen o troch klobúkoch, Listy Dominike a Zbojnícka pieseň na steble trávy. V malých či väčších fragmentoch myšlienok sa nám autor zdôveruje so svojimi skúsenosťami či ráznymi názormi nielen na politiku či slovenský národ, ale tiež na ženy, lásku či ľudí ako takých. Síce sa nejedná o dielo, ktoré má dej, ale je to próza plná myšlienok, vízií, snov a hĺbavých pocitov. 

"Šaty, ktoré na sebe nosíme, znamenajú tieseň. Vyzliekať sa znamená uvoľniť sa telesne i psychicky. Keď sa dvaja vyzlečú, majú k sebe dôveru, že si neublížia, naopak, že sa ošetria, oberú o lupiny, hmyz, ktorý im na tele i na mozgu parazituje, tiesni ich, pije im krv." 

Ja osobne veľmi obľubujem autorov, ktorí nepíšu veľmi precukrovane, ale naozajstne a živelne. U Dominika Tatarku sa mi veľmi páčili časti o láske a o ženách. Bytosti nežného pohlavia vie opísať tak príťažlivo a nádherne, že by ste museli dlho hľadať, aby sa vám niečo podobné dostalo do rúk. Lásku, ten nežný cit, po ktorom všetci túžime, vidí z úplne iného uhla ako ostatní smrteľníci. Rovnako ako o citoch a emóciách, sa dokázal rozpísať aj o spoločenských témach alebo čisto súkromných. Práve vďaka tomuto druhému spomenutému typu môžeme skrz text spoznať autora o niečo bližšie ako z nejakého článku na internete.

"Nemajte strach. Slováci sa búriť nebudú. Slováci odjakživa s kýmsi radi splývajú, teraz si obnovili právoslavie, aby mali s kým ľahšie splývať." 

Popri autorových myšlienkach sa však vždy nesie čiara, ktorá zasahovala do všetkého- čiara jeho života poznačená ťažkým režimom. Keďže Tatarka bol zakázaný autor, bol prenasledovaný a diela šíril samizdatom (tajné vydávanie kníh), režim a moc ho natoľko vybičovali nielen ku psychickej trýzni, ale aj materiálnemu nedostatku. Z textu, keď sa doň hlbšie vnoríte, vycítite predsa len nejakú tú atmosféru vtedajšej doby alebo úzkostných pocitov vyvolaných ťažkými časmi. 

"Konečné milovanie je milovaním slobodou duše."

Aj keď toto nie je veselý text, bol pre mňa balzamom pre dušu. Bol jemný a drsný, nežný ale zároveň aj smutný a doráňaný. Autor si ma získal svojim úprimným rozprávaním, živelnými opismi a prekrásnymi myšlienkami, aké patria iba k naozaj poetickej duši. Nie je to súvislý text, ale aj napriek tomu si ma veľmi získal a hlboko sa do mňa vryl. Môžeme byť vďační, že dielo takéhoto kalibru konečne vyšlo v slovenčine, lebo pretože podľa môjho názoru ide o tvorbu, ktorá sa môže vyrovnať svetovej próze. 

Za recenzný výtlačok ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Artforum :)