Zuzka Šulajová: Zistila som, že priatelia a dobrí ľudia na nás čakajú všade na svete

Zuzku Šulajovú som pre vás už raz vyspovedala, no povedala som si, že teraz by to nebolo opäť na škodu. Nedávno vyšiel nový Paulin denník. Nielen o ňom, ale aj o Austrálii a kritike sa dozviete v rozhovore!



1. Aké to bolo pre teba opäť sa vrátiť do Pauliných denníkov? Ako sa ti písalo?

Veľmi ľahko. Od štvrtej časti je to totiž jeden ucelený príbeh rozdelený do troch častí, ktorý píšem v jednom kuse, bez prestávky - práve preto, aby som sa z neho nevytrhla. V tejto chvíli už robím finálnu šiestu časť a v duchu sa lúčim s postavami, ktoré sú so mnou od roku 2003...

2. Máš nejaké spisovateľské rituály? Napr., že len ráno alebo len s kávou v ruke?
Píšem zásadne dopoludnia, vtedy mi najlepšie myslí, mám najviac pokoja, som sama doma. Potrebujem ticho, aby som sa mohla a vedela prevteliť do svojich postáv. Inak nič takého - káva býva, ale len taká klasická dopoludňajšia, akú si dávam vždy, či už píšem, alebo nie.

3. Ako je všetkým známe, Austráliu si do denníka č.5 zakomponovala zo svojich vlastných skúseností a pocitov. Ako vnímaš túto krajinu a čo si v nej vlastne robila?
Všetko, čo som o Austrálii, národoch, vzťahoch, kultúre napísala v piatej časti, je realita. Opísala som Austráliu presne takú, aká je, môžete tomu veriť. Krajinu vnímam ako nádhernú zem, na ktorej spoznanie človek potrebuje niekoľko mesiacov, pretože je taká obrovská, že sa do nej zmestí celá Európa. Vzdialenosti sa tam vnímajú inak ako u nás. Pre nás je 30 km za prácou dosť veľa, tam je to akoby 5 km. Ja som študovala angličtinu a potom manažment, pracovala som v nemocničnej reštaurácii - tá je tiež verne opísaná v knižke. Strávila som tam len 9 mesiacov úplne sama, ako aj Paula, ale ja som sa vrátila pre rodinné problémy na Slovensku. Rozhodnutie odísť bolo najlepšie rozhodnutie v živote, nikdy nebudem ľutovať. Posunulo ma to ako človeka, aj ako spisovateľku, dalo mi to toľko, ako by nedali žiadne školy na Slovensku. Kamarástva s rôznymi národnosťami, komunikácia len v angličtine (ja osobne som nespoznala veľa Slovákov), problémy som riešila sama... Dozrela som tam, získala nadhľad, naučila som sa, čo je tolerancia (a mnohí by zistili, že si iba mysleli, že sú tolerantní), zistila som, že priatelia a dobrí ľudia na nás čakajú všade na svete.

3. Určite si sa tam aj ty stretla s rôznymi národnosťami. Ako ťa vnímali? A ty ich?
Austrália je multikultúrna krajina, nikto nerieši, odkiaľ si, aký si, ako vyzeráš, čo robíš, čím sa živíš -
všetko rešpektujú a berú ťa takého, aký si, aj keď (z pohľadu Slováka) vyzeráš hrozne, nie si tip top moderný, nemáš lukratívnu prácu. Si to ty, basta fidli, bodka. Sú priateľskí a otvorení. O Slovensku nepočuli, zato keď spomeniete Československo, alebo Poľsko, Česko, tak už vedia, skadiaľ si. Mňa tipovali na Turkyňu. A ja som sa zbavila našich typických predsudkov o takých národoch ako Indovia, Arabi, Srílančania, Libanonci. Sú úžasní, nesmierne zaujímaví, a ani moslimovia nie sú vôbec takí, ako to teraz propagujú média, na čo sa veľmi hnevám... Žila som s nimi, robila som s nimi, neponižovali ma, nebili, nenútili mi vieru, boli samá tolerancia a ústretovosť. Ak mi niekto pomohol, keď som mala problémy, tak oni. Nie Slováci, nie Bosnianci, ale najmä Indovia... a nechceli za to nič.

4. Vsadila si do príbehu aj nejaké nové reálne postavy či zážitky (napr z Austrálie)?
Áno, inšpirovala som sa skutočnými ľuďmi. Ind Vilas, Španiel Luis, Thajčanka Joan a mnoho iných Pauliných kolegov z práce naozaj existovali. Zážitky sú reálne napríklad dom v Granville, čiastočne Paulin druhý dom vo Westmead, skadiaľ ju majiteľka vyhodila (aj mne sa to stalo), aj majiteľka Paulinho posledného domu je podľa reality. Zažívala som veci, ktoré sa nedali nedať na papier. Akurát, že Paule som to v mnohom uľahčila, aby to nebolo skôr depresívne ako veselé. Reálne sú aj miesta, ktoré spomínam - až na cestu do Perthu, tú som neabsolvovala, iba som chcela, ale nevydalo.

5. Začala si už písať DD6? Predpokladám, že ho máš už poriadne premyslený...
Mám ho premyslený od začiatku až do konca. 3/4 je hotová.

6. Nemohla by si nás na DD6 aspoň trošku nalákať?
Všetko, čo doteraz nebolo ujasnené, napríklad Lukášove pohnútky na rozchod, jeho život v Anglicku, sa dozvieme v šestke. Tu sa Paula bude rozhodovať medzi životom na Slovensku a v Austrálii, založí si aj rodinu a budeme sledovať, aká je mama, aké má deti. Denník bude zase niečím iný, a tým nemyslím iba obsahový posun z mladej ženy na dospelú ženu, matku a manželku, ale aj niečo iné. Viac nechcem prezrádzať, lebo nedávno vyšla piata časť a mnohí si ju prajú až na Vianoce. Takže od januára budem ochotnejšia o šestke hovoriť viac.

7. Ako dobre vieme, DD6 je veľké finále. Čo bude potom? Uvažuješ o nejakom novom príbehu alebo nemáš ešte ani potuchy?
Myslím, že by som mala napísať ešte aspoň jeden samostatný román, aby som nebola len tá, ktorá iné ako denníky nepíše. Dlžím to sama sebe. Uvažujem nad historickým románom, mám rada dobrodružno-historické romány, ale ešte uvidím, je to ďaleko. Prioritná je šiesta časť denníka.

8. Niektorým neprajnikom sa zdá, že DD má už veľa dielov a zbytočne píšeš ďalej. Ako prijímaš hocijakú kritiku?
Nuž, kritika sa vždy človeka dotkne. Ale ak narážaš na kritiky na Martinuse, tie neriešim. Stačí mi pozrieť, ako sú napísané štylisticky a obsahovo, a hneď mi je nasné, čo to bude asi za človeka plného nenávisti, závisti, že asi nečíta, lebo o tom svedčia jeho vyjadrovacie schopnosti, a tiež sa mi zdá, že to píše jeden a ten istý človek. Navyše je anonymný. A ak niekto tvrdí, že to robím pre peniaze, potom mi lichotí. Ak z toho mám toľko peňazí, tak to znamená, že kniha sa vynikajúco predáva, mám
veľa čitateľov, je teda úspešná. Ďalšia vec, ak sa objaví neprajnosť, človek je asi ozaj úspešný. Každá úspešná osobnosť má totiž vela neprajníkov a ohováračov, všimnite si to. Je to taká smutná slovenská vlastnosť. Aj v Austrálii som si všimla, že len Slovania sa sťažovali, závideli a fňukali. Ostatné národy boli spokojné a vysmiate, nech sa dialo, čo sa dialo. Raz som prišla do školy zničená, že som toho mala veľa v práci, doma som upratovala, a predo mnou ešte 5 hodín jazykovky, a Španiel sa na mňa pozrel, že veď to je život, a čo? Úsmev a ideme ďalej! A Čech či Bosniak zvesil hlavu a vymenoval, aké neprávosti sa mu dnes od toho a toho človeka stali...
No a že dielov denníka už stačilo? A prečo by som nemohla byť prvá na Slovensku, kto napíše sériu kníh pre mládež, ktorá sa im vryla do srdca, rastú s ňou, zostane tu po generácie, postavám to dodalo dušu a charizmu, akú jedna kniha, ani dve časti, nedajú žiadnej postave... Kde by bol dnes Harry Potter, kebyže Rowlingová napíše len jednu časť? Bol by taký slávny? Pochybujem - nemal by totiž dušu, ktorú má vďaka sérii. Komu to vadí, nech ma nečíta, výber je bohatý. Ja svoje rozhodnutie neľutujem, dosť som si ho premyslela, než som sa do toho pustila. Niekoľko mesiacov som nerobila nič iné, len uvažovala.

Zuzke ďakujem veľmi pekne za rozhovor a zároveň jej prajem úspešné dokončenie posledného denníka :)

Komentáre

  1. TOPPP rozhovor *-*..... top spisovateľka... top bloggerka

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tu su snad vsetky otazky ktore som mala v hlave pocas citania pätky. Cely cas som premyslala ci to zazila aj Zuzka a kolko z toho je realneho. A hura tu mam odpovede. Skvely rozhovor! Tesim sa na sestku a uz teraz viem ze pri nej budem revat ako pri HP 7 :DD :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, tvoj komentár ma naozaj potešil :) Chcela som vymyslieť také zaujímavejšie otázky, som rada, že si to ocenila ;)

      Odstrániť
  3. Skvelý rozhovor, dozvedela som sa všetky odpovede ktoré som chcela (potrebovala) vedieť! :) Na šestku sa teším ako väčšina fanúšikov, aj keď päťka mi prišla o trošičku slabšia ale verím, že šestka bude skvelé finále, dúfam len že Paula bude nakoniec s Lukášom! :3 A inak, nevieš či aj šestka bude vydaná až na jeseň alebo už skorej? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo ja viem, mala by byť na jeseň ;) a ďakujem za pochvalu! :)

      Odstrániť
  4. super rozhovor dozvedela som sa veľa vecí :)
    tak veľmi som si obľúbila celý Džínsový denník
    Teším sa na 5 aj na 6 časť a dúfam, že sa to dobre skončí :)
    ďakujem ti Zuzka
    neviem sa dočkať

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky