Klamári

Leto. 
Súkromný ostrov. 
Snobská rodina. 
Štvorica nerozlučných priateľov. 
A jedna zdrvujúca katastrofa. 

Autor: E. Lockhart                                                                              

Počet strán: 238
Žáner: YA
Vydavateľstvo: YOLI
Rok: 2015

Anotácia: 
Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Moje hodnotenie: 

O Klamároch (We were liars) som počula ešte dávno predtým ako u nás táto kniha vyšla. Počula som samé šokujúce a zväčša pozitívne ohlasy. Pôvodne som sa na ňu chystala v češtine, ale nakoniec som si predsa len počkala na slovenský preklad. Obálku má podľa mňa naozaj peknú a zaujímavú, aj keď som si myslela, že zanechajú pôvodnú, tá mala tiež niečo do seba. Chýbala mi tu aj napríklad mapka ostrova o ktorej som sa dozvedela z iných recenzií. Určite by to pomohlo na lepšiu orientáciu, keďže hlavný dej sa odohrával tam. 

Netoleruj zlo, ktoré môžeš zmeniť. -Gat

Čakala som nejakú príjemnú oddychovku so šokujúcim zvratom na konci. Kniha nie je ani veľmi hrubá, takže som si myslela, že to bude chvíľková záležitosť. No nestalo sa. E. Lockhart má tak

úžasný štýl písania, že sa to proste ani nedá. Používa krátke vety, slovné hračky, dynamické opisy a v každej vete sa pokúšate odhaliť nejaké tajomstvo. A síce ho tam hľadáte a hľadáte, nenájdete ho tam. Skryla ich totiž všetky bravúrne. Okrem neskutočného štýlu písania a rýchlych dialógov, sa stretnete aj s krátkymi a trochu divnými rozprávkami. Snažíte sa ich pochopiť, ale ste si tým až takí neistí, že to necháte tak. 

Klamári ma naozaj dostali. Leto, súkromný ostrov, snobská rodina a štyria priatelia. Aspoň na chvíľku som mala pocit, že som tam s nimi a užívam si horúce slnko a šum mora. Hlavná rozprávačka, Cady, sa stane vašou priateľkou a zasvätí vás do života bohatej rodiny. Zoznámi vás s bratrancom Johnnym, uletenou sesternicou Mirren a s chalanom, ktorý tak trochu do ich rodiny nepatrí- Gatom. Mne hlavní hrdinovia neprišli ničím výnimoční. Johnny a Mirren boli fajn, ale neboli vyobrazení ako nenahraditeľné postavy s niečím špecifickým. Ani Cady mi na hlavnú hrdinku neprišla nejaká úchvatná. Bola celkom bystrá a romantická duša, no stretla som sa s desiatkami lepších postáv. Gat bol asi najdivnejší z nich a preto sa aj niečím líšil- či už to boli myšlienky, činy, slová alebo romantické gestá. Páčil sa mi, lebo bol iný a v kútiku duše som Cady závidela, no nakoniec som pochopila, že nebolo čo. Postavy teda neboli zvládnuté nejako bravúrne (dajme tomu, že Cady a Gat sa nepočíta), ale ich priateľstvo bolo veľmi nezvyčajné. To malo naozaj takú špecifickú atmosféru, že som bola ochotná tento detail prehliadať. 

Čítanie nie je len o pozeraní sa na písmenka a slová. Je to aj o myslení, podozrievaní a spájaní si súvislostí. Samozrejme že E. Lockhart sa postarala o to, aby som sa na konci cítila ako totálne nevšímavá osoba. Pretože tie náznaky boli až tak očividné, až tak viditeľné, že som ich vôbec nevidela. Nečakala som to. Tešila som sa na ten koniec, či ma rovnako tak dostane ako ostatných, ale... toto som naozaj nečakala. Nebolo to žiadne detektívne vyvrcholenie, ako som si myslela. Bolo to niečo tak mätúce, tak divné a tak úplne odlišné, že som ostala vykoľajená. Odrazu mi všetky zvláštne náznaky, slová, nelogické postupnosti, záblesky spomienok a rozprávky... dávali zmysel.  Deň po dočítaní knihy som si stále v knihe listovala, čítala nejaké pasáže a uisťovala sa na internete, či som ten záver dobre pochopila. Bol nielenže zarážajúci, ale aj smutný. Hranica medzi tým, či poviem, že bola táto kniha geniálna alebo úplne od veci je asi taká tenká ako medzi genialitou a šialenstvom. 

Nakoniec som sa rozhodla pre to, že táto kniha je fakt dobrá. Vynikajúca. Šialená a perfektná. Bolo to asi to najdivnejšie a najmätúcejšie čítanie aké som kedy držala v rukách. Nežartujem. Ešte žiaden príbeh mnou tak neotriasol ako tento a celkom dlho som sa rozhodovala, čo napíšem do recenzie, lebo stále som si nebola istá. No vo mne sa moje pocity ustálili a kniha ma naozaj dostala. Môžem vám zaručiť, že ak si túto knihu prečítate, poviete, že niečo také ste ešte nečítali. No nemôžem vám zaručiť že po dočítaní poslednej kapitoly nevyhodíte knihu z okna. Je to literárny skvost a ani sa nedivím, prečo je táto kniha taká populárna. Boli tu tajomstvá, katastrofa, romantické leto, láska, skvostný štýl písania a pekné pasáže. Takže určite odporúčam.