Všechno, úplně všechno

Madeline žije celý svoj život v jednom dome, väčšinu času vo svojej izbe. Nie je to tým, že by bola divná sama od seba. Trpí totiž veľmi vzácnou chorobou, ktorá jej zakazuje žiť normálny život- má alergiu na svet. 

Autor: Nicola Yoonová                                                    

                                           
Počet strán: 294
Žáner: romantický, YA
Vydavateľstvo: Jota
Rok: 2015

Anotácia: 
Tato originální prvotina vypráví o dívce, která je doslova a do písmene alergická na celý svět. Je zavřená doma, nikam nesmí a skoro nikdo nesmí k ní. Když se ale do sousedního domu přistěhuje nová rodina a s ní i kluk jménem Olly, začíná se odvíjet komplikovaná „lovestory“, která obrátí naruby všechno, úplně všechno, co osmnáctiletá Madeline dosud znala. Neotřelý milostný příběh je zajímavý i svým zpracováním – obsahuje Madelininy deníkové záznamy, poznámky, tabulky, seznamy či ilustrace.
Ahoj. Jmenuji se Madeline Whittierová a jsem nemocná. Moje nemoc je vzácná a málo známá. Jsem totiž alergická na celý svět. Vůbec nevycházím z domu, nebyla jsem venku celých sedmnáct let. Jediní lidé, které vídám, jsou moje máma a ošetřovatelka Carla.
Ale pak se jednoho dne u vedlejšího domu objevilo stěhovací auto. Vykoukla jsem z okna a uviděla ho. Byl vysoký, štíhlý a celý v černém – černé triko, černé džíny, černé tenisky a černá pletená čepice, která mu zakrývala vlasy. Zachytil můj pohled a upřeně se na mě zadíval. Já jeho upřený pohled opětovala. Jmenuje se Olly.
Možná že nemůžeme předvídat budoucnost, ale některé věci přesto předpovědět můžeme. Například to, že se do Ollyho zamiluju, je jisté. A téměř jisté taky je, že to bude katastrofa.
Příběh o bezmezné radosti i nekonečném smutku, které zažíváme, když prorazíme stěny své ulity a kvůli lásce uděláme něco úplně bláznivého (a smrtelně nebezpečného). 

Moje hodnotenie: 

O tejto knihe som počula veľa krát (napr. aj vo videu Zoelly) a myslím si, že určite sa správa o nej šuchla aj okolo vás. Pôvodný názov Everything everything je až príliš ľahko zapamätateľný a tá pôvodná obálka je tiež naozaj krásna. Kniha ma oslovila natoľko, že som dokonca uvažovala, či si ju neprečítam v angličtine. No nestalo sa, lebo nakoniec ma predsa len zlákal český preklad. Obálka nie je pôvodná, no to vôbec neznamená, že nie je pekná. Osobne by som povedala že sa k príbehu ešte viac hodí- dosť veľa ružovej... 

Život je těžký, zlato. Každý si svou cestu ale najde.

Nápad a myšlienka príbehu ma strašne nadchol. Okej, v živote som nepočula o takejto chorobe a

pripadala mi tak trochu až nereálna a vymyslená, ale nech. Určite existuje pár ľudí čo ju má a vôbec to nemajú ľahké. V príbehu sa vyskytuje pár postáv okolo ktorých sa celý príbeh odohráva. Madeline, hlavná hrdinka, mi veľmi sadla. Nebola naivná a pribrzdená, ale jemná, pozitívna a veľmi milá. Obdivovala som na nej to, ako krásne dokázala uvažovať, aj keď každý deň mohla prežiť milión zaujímavejších vecí ako v jej izbe na stoličke. Obľúbila som si aj jej opatrovateľku Karlu a samozrejme Ollyho. 

Madeline prvýkrát v sedemnástich okúsila, aké je to cítiť lásku. Celý tento proces bol naozaj napísaný veľmi rozkošne a citlivo. Bolo to pre ňu niečo úplne nové, nepoznané a tak silné, že ani nevedela, čo sa s ňou deje. Preto si ju zo začiatku odopierala. Keď som čítala prvú polovicu knihy, rozplývala som sa, ako sentimentálne a neobyčajne to bolo napísané. Naozaj umenie. A celý čas som Mady ľutovala, pretože takýto život si ona naozaj nezaslúžila. Kniha je písaná v naozaj veľmi krátkych kapitolách s výstižným štýlom písania. Mne sa to čítalo strašne dobre a rýchlo, ani som necítila, že som prešla sto strán. A tak onedlho na scénu vplával Olly, naozaj zvláštny chlapec a presne ten typ, ktorému by sa pod kožu chcela dostať každá. 

Já vím že to není všechno Mad. Ale je to lepší než nic.

Postavy boli premyslené do najmenších detailov a nič mi na nich nevadilo. Dej bol príjemný, text sa čítal rýchlo a krásne myšlienky, ktoré som si podčiarkovala, sa nachádzali takmer na každej druhej

strane. Problém spočíval v tom, že ani som sa nenazdala a už bol koniec. Odrazu sa mi zažiadalo aspoň ďalších sto strán, aby vo mne utkvel nejaký konečný pocit z celého príbehu. Keď sa na to pozriem spätne, vzťah Madeline a Ollyho mi neprišiel až tak veľmi rozvinutý, aby som pociťovala nejaké sentimentálne záchvevy, čo ma mrzí. Koniec bol, dá sa povedať, zaujímavý, ale predstavovala som si ho úplne ináč. Možno som príliš náročná, ale mňa sklamal. Keby kniha bola o niečo dlhšia, udialo by sa tám pár vecí navyše, tak možno by som nebrala  túto knihu ako nereálnu. Tá choroba už pre mňa znamenala niečo neisté a ten koniec... neviem no, čakala som niečo odlišné. Bol pekne a milo napísaný (ako celá kniha), ale ja som čakala niečo viac. Vcelku je Všechno, úplne všechno milá oddychovka plná lásky, nádeje a ružovej. Dokonca sa pripravuje aj filmové spracovanie na ktoré by som sa veľmi rada pozrela.