Jana Šulková: Práca editora nespočíva len v tom, že človek sedí celý deň za stolom a číta knižky

Slovenská autorka, ktorá píše pre mladých, študuje editorstvo a podieľa sa na vzniku e-magazínu VinLit o literatúre. Jana Šulková je spisovateľka, ktorá je obklopená knihami a vidí ich z obidvoch strán- z tej čitateľskej a aj tvorivej. 

 1. Ahoj, Janka! Som veľmi rada, že s tebou opäť môžem urobiť rozhovor. Keďže si v očiach . slovenských čitateľov pomerne známa a už som ťa dvakrát spovedala o tvojich knihách a spisovateľskej kariére na blogu, rada by som trošku zmenila charakter otázok. Ak dobre viem,
práve si skončila bakalára na vysokej škole a bude z teba editorka. Aký to je pocit? 
Ahoj, v prvom rade som veľmi rada, že sa opäť stretáme pri projekte na tvojom skvelom blogu. Podľa mňa patríš k špičke slovenských blogerov, preto s tebou veľmi rada spolupracujem. Áno, v máji som absolvovala bakalárske štúdium v odbore editorstvo a vydavateľská prax. Je to skvelý pocit, pretože všetka drina, ktorú tento odbor vyžaduje, sa dočkala odmeny – diplomu a aj nejakej tej editorskej praxe. Od septembra však pokračujem na magisterskom štúdiu, takže ešte budem chvíľu študovať, ale verím, že aj naďalej pracovať v odbore. 



2. Možno poniektorí čitatelia môjho blogu uvažujú aj o editorstve. Ako by si ho opísala? Myslíš, že sa ho oplatí študovať, ak niekto miluje nadovšetko knihy a rád by sa v budúcnosti pohyboval v týchto vodách? 
Záleží od toho, čo človek od odboru očakáva a ako si predstavuje svoju budúcnosť. Ja som bakalára študovala podľa starej akreditácie, teraz je už nová, ktorá je podľa mňa ešte lepšia, ešte viac zameraná aj na marketing, nielen na jazyk a aj na online svet. Ak je však niekto spisovateľ, tento odbor môže študovať, no nemal by si na tom zakladať. Ja som išla študovať preto, že som chcela byť editorka, nielen autorka – byť teda s knihami v kontakte celý život, pracovať pre vydavateľstvo. Preto to pre mňa bola skvelá voľba. Nie je to však jednoduché a ani práca editora nespočíva len v tom, že človek sedí celý deň za stolom a číta knižky. Preto každému odporúčam pozrieť si na webovej stránke univerzity (http://www.chcembytslovencinar.ukf.sk) predmety, ktoré tento odbor prináša, a pouvažovať, či je to pre neho naozaj to pravé, vysnívané a či tomu chce venovať všetok svoj voľný čas, pretože len robiť skúšky nestačí, ak chce byť človek naozaj editor.

3. Máš už nejaké vyhliadky do budúcnosti? Alebo aspoň vysnívané vydavateľstvo, kde by si raz chcela pracovať?
Snov mám veľa a navyše ma baví každá časť editorskej práce, ale zatiaľ tomu nechávam voľný priebeh, uvidíme, kam ma vietor zaveje. Či budem niekde napevno alebo na voľnej nohe. Mám viacero predstáv, sama som zvedavá, ktorá sa zhmotní.

4. Máš pocit, že v očiach či už obyčajných smrteľníkov alebo vydavateľstiev budeš mať ako editorka niečím navrch, keďže si aj spisovateľka? Alebo ide striktne o to, aký máš vkus na knihy, korektúru a podobne?
To, že píšem, neberiem ako nejakú výhodu. To nie je editorská prax, hoci je to plus, keďže viem lepšie štylizovať, a to nielen umelecké, ale aj iné texty... Výhodou pre mňa je to, že lepšie poznám prostredie vydavateľstva, keďže som mala tú možnosť písať záverečnú prácu z tohto súdku, za čo vďačím môjmu úžasnému vydavateľtsvu Motýľ. Práca recenzentky a šéfredaktorky VinLitu mi zas prináša prehľad o aktuálnej literatúre. Mimo písania sa však snažím nadobudnúť čo možno najviac praxe aj ako editorka, lebo bez praxe sa človek nikam nedostane. Len vzdelanie už dnes nestačí. Čo sa týka redigovania textu, to je kapitola sama o sebe. Dobrý redaktor by sa mal orientovať v tom, čo robí, nemal by autorovi vnucovať svoj jazykový vkus a mal by sa snažiť z knihy vykresať to najlepšie. Je ale rozdiel v tom, či redaktor robí kompletnú redakciu alebo len jazykovú. V každom prípade treba brať ohľad na to, o aké dielo ide a komu je určené, na čo niektorí zabúdajú. Sú texty, v ktorých majú aj slang či vulgarizmy opodstatnenie.

5. Keďže sa pohybuješ v takomto knižnom a spisovateľskom prostredí, máš pocit, že mladí Slováci píšu veľa? Je možnosť, že by možno raz niekto z nich prerazil do sveta? Pretože slovenčina je ťažká a krásna, ale, bohužiaľ, nie je veľmi populárna. Je dosť veľký rozdiel v predajnosti a zásahu na knižný trh, keď knihu napíše Brit a keď Slovák... 
Toto viem posúdiť iba laicky, ale aj v súčasnosti máme viacerých autorov, ktorí sú prekladaní a sú v zahraničí úspešní. Preto by som nehádzala flintu do žita, ako sa hovorí. Verím, že príde čas, keď aj o našich autoroch bude viac počuť, no najskôr im musia dať šancu domáci čitatelia, čo vidím ako väčší problém. Mnoho Slovákov má voči domácim dielam predsudky a hodnotia ich, hoci neprečítali ani len tie základné, ako braky. Je to smutné, ale je to tak.
A čo sa týka toho, že mladí Slováci píšu veľa – myslím si, že je to tak, no neviem, či každý píše preto, lebo chce alebo že ho to baví a napĺňa. Stretla som sa už aj s tým, že človek nečíta, nepíše, ale rozhodol sa byť spisovateľ a pýtal si odo mňa rady, ale aj s tým, že sa ma mladé dievča pýtalo hneď na honorár, namiesto toho, aby sa zaujímalo o vzdelávanie sa v písaní. Motiváciu ma každý inú, či je správna, nechám na ich posúdení.


6. S akým spisovateľom alebo spisovateľkou by si sa raz chcela stretnúť a získať venovanie do knižky? Čo by si mu povedala? 
Ak by som mala vychádzať z mojich súčasných pocitov, bola by to Elena Ferrante. Tá žena ma totálne dostala a ja nechápem, ako dokáže písať tak skvelo! Som z nej paf, takže ak by sa mi mal splniť sen, bol by to kurz písania s Elenou Ferrante! J A okrem slov chvály, ktorými by som ju zasypala, by som sa snažila zistiť, či je niečo z Neapolskej ságy autobiografické, pretože pri čítaní mám ten pocit.

7. Okrem toho všetkého si aj spoluzakladateľkou projektu VinLit, do ktorého prispievam aj ja.  Ako tento projekt začal? Si prekvapená, kde sa ocitol dnes alebo nás čaká ešte veľa práce, aby sa posunul do tej méty, kde ste si to vždy predstavovali? 
Ja som vôbec rada, že popri všetkých povinnostiach, ktoré všetci máme, a nástrahách dnešnej doby VinLit funguje. Hoci ešte o nás nevedia všade, považujem tento projekt za úspešný. Už len to, že sa v ňom dokážu stretnúť ľudia z celého Slovenska a rôzneho veku a dobrovoľne ho tvoriť je pre mňa neskutočný úspech! Samozrejme, stále sa je kam posúvať, takže pracujeme na zlepšení, najmä na tom, aby bol čo najpríťažlivejší pre čitateľa. Som vďačná každému, kto ho spolu s nami tvorí, ako aj všetkým čitateľom. Veľkú podporu máme aj z UKF, z čoho sa taktiež veľmi tešíme. Počas štátnic bol VinLit súčasťou štátnicovej otázky, čo bola pre nás pocta a potvrdenie toho, že to, čo robíme, nie je zbytočné.

8. Aké máš momentálne plány do budúcnosti? 
V prvom rade byť zdravá a šťastná, milovať a byť milovaná, doštudovať, veľa pracovať, písať, tvoriť, žiť najlepšie, ako viem. Asi toľko.

9. Ako si užívaš leto? Píšeš? Čítaš? Cestuješ? Leto som si užila týždeň na výbornej dovolenke na Zakynthose, kde som bola s priateľom a kde som po dlhom, dlhočiznom čase skutočne vypla mozog a len oddychovala, nemysliac na všetku tú prácu, čo ma doma čaká. No a teraz som už späť v realite, píšem, čítam, redigujem, prosto pracujem. Ale mňa moja práca baví, takže je to v poriadku, aj keď sa netajím tým, že ešte by som si nejakú tú dovolenku rada užila a niekedy si aj zašomrem, ale to k tomu patrí. 



10. Aké sú tvoje najväčšie záľuby hneď po písaní a čítaní? Písanie a čítanie.  Okrem toho rada cestujem, aj keď zatiaľ dosť málo oproti tomu, čo by som chcela, rada chodím do prírody, ale len takej nie veľmi divokej, napríklad na kone, keďže mám fóbiu z hmyzu, rada nakupujem, čo nie je bohviečo pre peňaženku, rada pozerám filmy a počúvam hudbu. Je toho viac, no najlepšie si voľný čas užívam s priateľom.
11. Pracuješ už na novej knihe? Máme sa na čo tešiť? Jasné, na novej knihe už usilovne pracujem, aj keď nepíšem, tak o nej rozmýšľam, takže mám teraz dosť hektické obdobie. Minule som sedela v autobuse do Bratislavy a musela som vytiahnuť zápisník a začať si zapisovať, keďže notebook som v taške nemala. Je teda pravda, že človek má najlepšie nápady, keď sa mozog nesnaží.
Hoci boli moje plány spočiatku trochu iné, predsa len to bude kniha pre mládež, ktorá bude, dúfam, na svete prvá. Opäť skúšam niečo nové, čo sa rozprávača týka, takže som zvedavá, s akým ohlasom sa stretne. Viac zatiaľ neprezradím, no časom sa na internete objavia informácie o pripravovanej knižke. Čitateľov budem včas informovať.
Veľmi pekne ti ďakujem za skvelé otázky a zo srdca zdravím všetkých čitateľov tvojho blogu! J


Na záver by som sa chcela Janke poďakovať nielen za rozhovor, a fotky ale aj za niekoľko faktov, ktoré o sebe prezradila: 

- Janka má veľkú záľubu v zbieraní zápisníkov. Je jej jedno, že ich má doma 50, nezapísaných, pretože ak vidí niekde ďalší, ktorý je navyše pekný, musí ho mať :) 
- má neskutočný strach z hmyzu- je jej jedno či to je osa, čmeliak alebo včela. Aj keď to je iba mucha, tep jej vyskočí na 200 :D 
- má malý problém, rovnako ako väčšina z nás, dokopať sa k fyzickej aktivite. Momentálne dáva šancu pokojnej jóge, ktorá jej robí dobre na chrbticu. 
- Ako sama hovorí: " Mám „skvelú“ vlastnosť – myslím si, že som robot a všetko, čo si naberiem na plecia, určite stihnem. Potom mám, samozrejme, stresy, ale aj tak si nedám povedať a som aktívna na všetky strany. Často sa mi to vyplatí, asi preto ma to ešte neomrzelo. J " (klop klop) 

Komentáre

  1. skvelý článok... presne tento odbor ma zaujíma a tak som rada, že som sa dozvedela niečo nové...
    o tom časopise som nepočula, ale je skvelé, že niečo také existuje, idem to hneď omrknúť! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. som rada, že si sa dozvedela niečo nové! Ďakujem :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky