Recenzáky tu, recenzáky tam

môj príbeh v skratke
Blogovať som začala v lete v roku 2014. Bol to spontánny nápad, ktorý, dá sa povedať, vznikol z nudy. A tiež preto, lebo v tom období som čítala veľa knižných blogov a istým spôsobom ma to fascinovalo. Verila som, že aj ja by som dokázala písať a šíriť "správy" o knihách a autoroch. Založenie blogu a všetky tie kozmetické úpravy nestoja za reč. Ten silný okamih prišiel, keď som začala písať recenzie. A poviem vám to na rovinu: boli otrasné. Strašné. Iste, vzhľadom na môj vek sa to dalo pochopiť, ale okrem štylistiky a vyjadrovania som v recenzii robila hrubé chyby- len tak som vyzrádzala spoilery alebo som básnila o veciach, ktoré boli absolútne nepodstatné a nezaujímavé. Dovolím si však povedať, že vekom, čítaním a tzv. "praxou" som sa za tie štyri roky posunula o niečo vyššie. Síce stále mám pocit, že neviem napísať dobrú recenziu, nevzdávam to a snažím sa zlepšovať. Dokonca už píšem aj články (viď tento), fotím na instagram alebo dokonca spovedám autorov. Inými slovami: zaznamenala som v mojich očiach viditeľný progres.

O recenzných výtlačkoch som sa samozrejme dopočula čo nevidieť.  No netrúfala som si len tak napísať vydavateľstvu či autorovi, že by som mala záujem o zrecenzovanie ich knihy. Na jednu stranu som mala dosť vlastných a prečítaných kníh, o ktorých som mohla písať, a na druhú stranu som nemala dostatok sebadôvery. Nemala som pocit, že som až taká dobrá, aby mi dali zadarmo knihu "len" za to, že si ju prečítam a dám o nej vedieť. Jednoducho som žila v domnienke, že na prvý recenzák si musím počkať a že jedného dňa sa vyšvihnem až tak hore, že takáto knižná spolupráca bude pre mňa normálna. Blogovala som pre vlastné potešenie a aj 15 videní na recenzii mi robilo radosť. 

čo znamená "byť až taký dobrý"? 
Avšak časy sa menia a paralelne sa s technológiami rozvíja aj hit blogovania. Na instagrame máte kopu účtov milovníkov kníh, rovnako ako na internete blogov. Je to zadarmo a nikto vás neobmedzuje. Navyše to je super výhoda v tom, že knihožrúti vám dajú vedieť o novinkách či o super knihách zo žánru, ktorý vás zaujíma. Každý má svoj štýl- či už fotenia alebo písania, a preto je každý jeden človek v blogovej sfére výnimočný. O tom bez debaty.

Ja väčšinou čítam "overené" blogy, teda príspevky blogerov o ktorých viem, akí sú, ako píšu a čím ma vedia zaujať. Sem-tam sa však dopočujem alebo natrafím na tzv. "mladé blogy". Nechcem nikoho urážať, ale všetci dobre vieme, že sú aj také blogy, kde píšu pomerne mladí alebo "nesčítaní" milovníci kníh. Mne nevadí, kto a ako recenzuje, to je každého vec. Ale keď niekoho recenzie nemajú až tak dobrú úroveň, mal by si to daný človek priznať a obetovať istý čas tomu, aby sa zlepšil. Mnoho ľudí sa totiž rovno vrhá na spolupráce a príspevky, ktoré majú prísť až po čase. Vadí mi, že niektorí blogeri nie sú schopní kvalitne a dobre zrecenzovať knihu, lebo kvalita a atmosféra blogového sveta sa stráca. Skopírujú anotáciu knihy z martinusu (to som donedávna robila aj ja, uznávam), ale čo sa týka najpodstatnejšej časti, názoru, tak tú odfláknu. Napíšu päť viet, pričom v dvoch z nich napíšu to isté. Hodia tam päť hviezdičiek a je to. Prípadne píšu donekonečna o tom istom a namiesto toho, aby vás tá recenzia nadchla, tak si len poviete, že ste s tým zabili čas. A vtedy sa pýtam: Toto je akože recenzia? Toto je nejaký knižný blog? Takýto človek si zaslúži recenzák? Váži si ochotu a ústretovosť vydavateľa/autora? Toto robí nejakú reklamu či promo knihy? Neverím, že takýmto príspevkom niekoho presvedčíte, že kniha je dobrá a že sa oplatí do nej investovať čas a peniaze. Neverím.

Potom prídu chvíle, kedy sa zamýšľam, že či je vydavateľstvám a kníhkupectvám naozaj jedno, čo sa stane po tom, keď knižku blogerovi pošlú. Niekedy mám totiž pocit, že im stačí fotka na instagrame a viac sa tým nikto netrápi. Neviem, až tak hlboko do toho nevidím, ale očividne tie podmienky na získanie recenzáku nie sú až také prísne, ako som si myslela pred 4 rokmi.

Ja netvrdím, že píšem najbombastickejšie recenzie, aké dokážete nájsť v slovenskom jazyku na internete. Dokonca si ani nemyslím, že by som patrila k tým najaktívnejším a najlepším blogerom. Ale stojím si za tým, že nad každým príspevkom, ktorý vypustím do sveta, strávim čas a snažím sa, aby bol čo najlepší a aby mojim čitateľom niečo dal. Aby bol prínosom. Presne z toho dôvodu napríklad nerecenzujem slabé a nezáživné knihy- dám varovanie na instagrame, ale nie vždy sa tomu rozhodnem obetovať aj recenziu (keď sa tak zamýšľam, tak si nepamätám, kedy som naposledy prečítala nejakú fakt zlú knihu, ale to je jedno...). A takisto cítim aj určitú zodpovednosť voči autorovi či vydavateľstvu- o knihe hovorím, fotím ju, píšem o nej. Nechápte to ale tak, že o nej píšem drísty a odporúčam ju, aj keď sa mi nepáčila. Vždy dám zo seba von ten najúprimnejší názor akého som schopná. Jednoducho chcem, aby som bola spokojná ja a zároveň aj tá druhá strana.

A mala by som napísať aj to, že blogovanie o knihách neznamená získavať knihy zadarmo. Občas z prístupu či blogu vycítim, že človek s týmto všetkým začal preto, aby dostával knihy len tak. Recenzáky sú krásna motivácia, ale určite by sa nemali stať cieľom vašej práce. Nadviazať spolupráce s vydavateľstvami, ktoré vám radi pošlú knižku a tešia sa na recenziu, to je úžasné. Keď vám niekto napíše, že vaša recenzia niekoho presvedčila, aby si knižku prečítal, to je ešte úžasnejšie. Ale naozajstným cieľom je dávať do povedomia správy o dobrých knihách a ukázať svetu, aký krásny je literárny svet. Ak ho milujete, nebude to pre vás ťažké.

a čo som vlastne chcela týmto príspevkom povedať? 
Len som chcela napísať svoj názor, dať to zo seba vonku. Ja mám knižné spolupráce veľmi rada (hlavne keď vidím, že druhá strana má záujem poskytnúť mi knihu príp. sa ozve sama) a je to aj super benefit. Kniha potrebuje reklamu a vy to radi urobíte. No občas ma rozčuľuje taký ľahkovážny prístup, kedy daný človek nevidí, že za poskytnutú knihu treba byť vďačný a aj naďalej snaživý. Alebo keď niekto píše iba o recenzných výtlačkoch- akoby iné knihy ani neexistovali. To je však na iný článok...

Dúfam, že tento článok vo vás neevokuje pocity, že som sa rozhodla dávať kázne. Ani som na nikoho konkrétneho neukázala prstom. Chcela som povedať svoj názor a možno som sa niekde až veľmi rozvášnila. Zároveň sa možno ľudia, ktorí neblogujú, dozvedeli niečo nové a pochopili, o čom sú recenzné výtlačky- nie je to len kniha zadarmo. Viem, že môj blog nie je dokonalý, ale nemyslím si, že stagnuje. Sú aj obdobia, kedy čítam a recenzujem výlučne moje knihy, lebo mám záujem aj o staršie diela a niekedy jednoducho nestíham čítať recenzáky. Navyše som si počas písania tohto článku uvedomila, čo môžem robiť ešte lepšie.
S blogom pomaly  dospievam, čo je viditeľné aj na témach, knihách a vyjadrovaní sa. Staršie príspevky sú slabšie ako tie nové, ale čo narobíme... Snažím sa blogovať poctivo a kvalitne a dúfam, že sa mi to darí. Budem rada, ak mi poviete svoj názor. Toto je to, čo som zo seba chcela dať vonku. Tak užite si sviatky. Držím vám prsty. Vo všetkom.