Silvia Antalíková: Začala som písať znovu niečo veselšie, pretože by sme sa mali - napriek všetkému - viacej smiať, baviť, radovať sa z každej jednej maličkosti.
Silvia Antalíková je autorkou štyroch kníh. Najnovšie jej vyšlo dielko s názvom Náš milý synáčik vo vydavateľstve Slovart. Je matkou, manželkou a pracujúcou ženou, ktorá nadovšetko miluje knihy, písanie a hľadanie krásy v každodenných maličkostiach.
1. Dobrý deň, som rada, že ste prijali ponuku na rozhovor. O Silvii Antalíkovej však toho až tak veľa nevieme. Mohli by ste nám o sebe niečo prezradiť? Som mama dvoch dcér, manžeka jedného muža, vychovávateľka a autorka zatiaľ 4 kníh.
2. Čo vás priviedlo k písaniu? Ako dlho už píšete?
Píšem odjakživa. Písať som začala klasicky - na základnej škole, najskôr rozprávky, neskôr príbehy, ktoré kolovali po spolužiačkach, mojich prvých čitateľkách. Zúčastnila som sa literárnych súťaží, posielala som články do časopisov, na strednej škole som bola v redakčnej rade školského časopisu. Vždy som rada čítala, ešte radšej písala. Mám veľkú predstavivosť a fantáziu, musím tieto dary takýmto spôsobom využiť.
3. Máte nejaké zvyky pri procese písania? (napr. ticho, čaj, káva, hudba atď.)
Písanie je relax, cesta do inej dimenzie. Postavy, ktoré sa zrodili v myšlienkach si zrazu začnú žiť svoj samostatný život. Majú tváre, telá, komunikujú, cítia, prežívajú, smejú sa i plačú. Keď mám rozpísaný rukopis, vždy sa mi stáva, že sa budím s nápadmi aký bude ich ďalší osud. Nemám vopred vymyslenú šablónu, či štruktúru , v ktorej sa budem pohybovať. Dej, zápletky sa vyvíjajú priamo, počas tvorenia.
Pri písaní mám rada ticho, aby som sa naladila na to, čo sa práve v rukopise odohráva, aby som bola empatická k mojim knižným hrdinom. Voňavá káva alebo dobrý čaj slúžia na spríjemnenie tejto príjemnej atmosféry. Spálňa je moja pracovňa, pretože to je u nás najtichšia izba.
4.Nedávno vám vyšla novinka, Náš milý synáčik, vo vydavateľstve Slovart. Čo vám vnúklo myšlienku napísať príbeh na takúto nôtu?
Som mama a pracujem v školstve, momentálne pri stredoškolákoch vo veku 15 -19 rokov. Takže o zážitky nemám núdzu :-). Mala som potrebu napísať knihu, ktorá bude ironická, s nadhľadom, veselá, v ktorej rodičia identifikujú svoje pubertálne deti, ale napriek všetkému ich budú mať rovnako radi. Je to kniha o sile rodiny, o tom, že s humorom a spoločnými silami je možné dokázať aj nemožné. Odsunula som ostatné rozpísané rukopisy, ktoré sa zaoberali vážnejšími témami a bavila som sa pri písaní. Aj v realite mi prichádzali do života zaujímavé príbehy a zážitky, čo určite nebola náhoda a ktoré som využila v knihe.
5. Ako autorka nie ste nováčik. Vyšli vám aj tituly ako Racioláska či Čo môžu muži, môžem aj ja. Radi píšete rôznorodé príbehy?
Samozrejme, príbeh musí byť vždy nový, iný ako ten predchádzajúci. Je jednoduché napísať jednu knihu. Ale je oveľa ťažšie písať tie ďalšie a neopakovať sa v nich. Mám rada kontroverzné témy, otázky, ktoré vyvolávajú ďalšie otázky: Existuje ešte dnes láska, je láska sex či sex láska? Či sú peniaze najlepším afrodiziakom?
6. Jedna z vašich kníh, Čo môžu muži, môžem aj ja, vyšla v českom preklade. Aký je to pocit mať knihu preloženú v inom jazyku, aj keď je pravda, že dosť podobnom?
Pocit, samozrejme, veľmi príjemný. Škoda, že som sa nenarodila v anglicky hovoriacej krajine :-(
7. Ste spisovateľkou na plný úväzok alebo píšete len pre radosť?
Pracujem a píšem pre radosť. Nechám sa prekvapiť čo nové prinesie budúcnosť.
8. Máte zo svojich diel svojho obľúbenca?
Momentálne Synáčika, pretože je najveselší.
9. Čo radi čítate?
Rada a veľa čítam. V mojej knižnici sú romány, aj mojich priateľov - kolegov, slovenských autorov, knihy o kameňoch a mineráloch, alternatívnej medicíne, psychológií. Práve mám rozčítaného Dalajlámu- Ako byť šťastný.
10. Pripravujete niečo nové?
Dopísala som satirický román o manželskom trojuholníku, o dvoch rozličných pohľadoch na neveru, o tom či sa môže nevera skončiť happy endom? Začala som písať znovu niečo veselšie, pretože by sme sa mali - napriek všetkému - viacej smiať, baviť, radovať sa z každej jednej maličkostí. Veď čo ak sme tu len raz, čo keď sa šanca na život už viac nezopakuje?
1. Dobrý deň, som rada, že ste prijali ponuku na rozhovor. O Silvii Antalíkovej však toho až tak veľa nevieme. Mohli by ste nám o sebe niečo prezradiť? Som mama dvoch dcér, manžeka jedného muža, vychovávateľka a autorka zatiaľ 4 kníh.
Píšem odjakživa. Písať som začala klasicky - na základnej škole, najskôr rozprávky, neskôr príbehy, ktoré kolovali po spolužiačkach, mojich prvých čitateľkách. Zúčastnila som sa literárnych súťaží, posielala som články do časopisov, na strednej škole som bola v redakčnej rade školského časopisu. Vždy som rada čítala, ešte radšej písala. Mám veľkú predstavivosť a fantáziu, musím tieto dary takýmto spôsobom využiť.
3. Máte nejaké zvyky pri procese písania? (napr. ticho, čaj, káva, hudba atď.)
Písanie je relax, cesta do inej dimenzie. Postavy, ktoré sa zrodili v myšlienkach si zrazu začnú žiť svoj samostatný život. Majú tváre, telá, komunikujú, cítia, prežívajú, smejú sa i plačú. Keď mám rozpísaný rukopis, vždy sa mi stáva, že sa budím s nápadmi aký bude ich ďalší osud. Nemám vopred vymyslenú šablónu, či štruktúru , v ktorej sa budem pohybovať. Dej, zápletky sa vyvíjajú priamo, počas tvorenia.
Pri písaní mám rada ticho, aby som sa naladila na to, čo sa práve v rukopise odohráva, aby som bola empatická k mojim knižným hrdinom. Voňavá káva alebo dobrý čaj slúžia na spríjemnenie tejto príjemnej atmosféry. Spálňa je moja pracovňa, pretože to je u nás najtichšia izba.
4.Nedávno vám vyšla novinka, Náš milý synáčik, vo vydavateľstve Slovart. Čo vám vnúklo myšlienku napísať príbeh na takúto nôtu?
Som mama a pracujem v školstve, momentálne pri stredoškolákoch vo veku 15 -19 rokov. Takže o zážitky nemám núdzu :-). Mala som potrebu napísať knihu, ktorá bude ironická, s nadhľadom, veselá, v ktorej rodičia identifikujú svoje pubertálne deti, ale napriek všetkému ich budú mať rovnako radi. Je to kniha o sile rodiny, o tom, že s humorom a spoločnými silami je možné dokázať aj nemožné. Odsunula som ostatné rozpísané rukopisy, ktoré sa zaoberali vážnejšími témami a bavila som sa pri písaní. Aj v realite mi prichádzali do života zaujímavé príbehy a zážitky, čo určite nebola náhoda a ktoré som využila v knihe.
5. Ako autorka nie ste nováčik. Vyšli vám aj tituly ako Racioláska či Čo môžu muži, môžem aj ja. Radi píšete rôznorodé príbehy?
Samozrejme, príbeh musí byť vždy nový, iný ako ten predchádzajúci. Je jednoduché napísať jednu knihu. Ale je oveľa ťažšie písať tie ďalšie a neopakovať sa v nich. Mám rada kontroverzné témy, otázky, ktoré vyvolávajú ďalšie otázky: Existuje ešte dnes láska, je láska sex či sex láska? Či sú peniaze najlepším afrodiziakom?
6. Jedna z vašich kníh, Čo môžu muži, môžem aj ja, vyšla v českom preklade. Aký je to pocit mať knihu preloženú v inom jazyku, aj keď je pravda, že dosť podobnom?
Pocit, samozrejme, veľmi príjemný. Škoda, že som sa nenarodila v anglicky hovoriacej krajine :-(
7. Ste spisovateľkou na plný úväzok alebo píšete len pre radosť?
Pracujem a píšem pre radosť. Nechám sa prekvapiť čo nové prinesie budúcnosť.
8. Máte zo svojich diel svojho obľúbenca?
Momentálne Synáčika, pretože je najveselší.
9. Čo radi čítate?
Rada a veľa čítam. V mojej knižnici sú romány, aj mojich priateľov - kolegov, slovenských autorov, knihy o kameňoch a mineráloch, alternatívnej medicíne, psychológií. Práve mám rozčítaného Dalajlámu- Ako byť šťastný.
10. Pripravujete niečo nové?
Dopísala som satirický román o manželskom trojuholníku, o dvoch rozličných pohľadoch na neveru, o tom či sa môže nevera skončiť happy endom? Začala som písať znovu niečo veselšie, pretože by sme sa mali - napriek všetkému - viacej smiať, baviť, radovať sa z každej jednej maličkostí. Veď čo ak sme tu len raz, čo keď sa šanca na život už viac nezopakuje?
Autorke ďakujem za poskytnutie rozhovoru a fotografie :)
Komentáre
Zverejnenie komentára