5 filmov, z ktorých budete paf!

Milujem filmy. Nemôžem povedať, že ich milujem viac ako knihy (o naozaj hodnotné filmy som sa začala zaujímať neskôr), ale milujem ich iným nenapodobiteľným spôsobom. Ak sa dá, tak komerčným a tuctovým filmom sa už dopredu vyhýbam. Neznášam americké komédie, ktoré podľa mňa vôbec nie sú vtipné (česť výnimkám) a ani horory (tie nepozerám vôbec). Dávam prednosť ťažším filmom, ktoré mi vždy niečo odovzdajú a zmenia mi pohľad na svet. Pozrela som si mnoho filmov (dokonca si moje dojmy zapisujem do zápisníka) a veľa z nich ma upútalo, no nevedela som ako z nich vybrať iba pár a urobiť o nich článok. Nakoniec som si povedala, že sa s vami podelím o najsilnejšie filmy, ktoré vo mne rozpútali hotový hurikán emócií. Dúfam, že sa necháte inšpirovať.

1. Koža, v ktorej žijem
(réžia: Pedro Almodóvar) 

Tento španielsky film som pozerala ešte niekedy minulý rok. Dodnes si pamätám, aká som z neho bola úplne hotová. Počas toho, ako som ho pozerala, som mala aj hodinu v autoškole, na ktorej som bola mysľou niekde úplne inde a jediné, na čo som myslela, bolo to, kedy sa konečne vrátim domov a dopozerám to. Almodóvarove filmy mám veľmi rada, je jeden z mojich najobľúbenejších režisérov. Tento príbeh mi z jeho tvorby (ktorú som videla), najviac utkvel v pamäti a hlboko vo mne zarezonoval. Myslím si, že trailer vás dokáže nalákať aj sám, ja len dodám, že je to naozaj napínavý a strhujúci príbeh (avšak nehľadajte v ňom nič strašidelné či hororové). Jeden dom, tajomstvá, láska, bolesť a minulosť. Po pozretí filmu si o ňom môžete pomyslieť čokoľvek. Že je divný. Zvrátený. Šialený. Ale hlavne: geniálny.  


2. 21 gramov
(réžia: Alejandro González Iňárritu) 

Možno ste o režisérovi počuli v súvislosti s filmom Revenant, kde hral DiCaprio. 21 gramov je jeho starší kúsok, ktorý bol tak veľmi ospevovaný, že som si ho musela pozrieť. Pôvodne som si mylne domýšľala, že je to akýmsi spôsobom spojené s drogami, ale veľmi som sa mýlila. 21 gramov je hmotnosť ľudskej duše. Tento príbeh je o tom, čo taká ľudská duša, teda 21 gramov neznámej hmoty, dokáže urobiť so životom a so životmi iných ľudí. Predsa len, duša dokáže milovať, cítiť, ubližovať, trpieť, smiať sa, zabíjať či odpúšťať... Nuž, dokáže toho naozaj veľa. Tento film je síce celkom dlhý (cca 2,5 h), ale verte mi, zbehne vám to ako voda. Po tomto filme som bola tiež úplne vykoľajená a navyše som začala vnímať ľudí a ich životy úplne iným spôsobom. Pri tejto snímke som plakala, ľutovala a uvedomila si toho až priveľa. Strih dodáva príbehu úplnú čerešničku na torte, pretože dej nie je vyrozprávaný chronologicky, ale na striedačku (najprv príde scéna zo stredu, potom z konca, zo začiatku atď.). Prosím, pozrite si to. 


3. Hranice ovládania
(réžia: Jim Jarmusch) 

Nedá sa povedať, že by toto bol jeden z mojich najobľúbenejších filmov, ale paf z neho budete určite. Nedokážem vám ani len priblížiť, o čom ten film je, aj napriek tomu, že som si ho pozrela dvakrát. Dala som mu dve šance a stále nechápem o čom to celé bolo a čo ten koniec znamenal. Úpenlivo som sa na to snažila prísť, ale, žiaľ, nepodarilo sa mi to. Keď som si však pozrela komentáre na internete, pochopila som, že asi nikto ho nepochopil. Ktovie, možno raz v budúcnosti mi začne dávať zmysel. 


4. Mulholland Drive
(réžia: David Lynch) 

Mám chuť vrieskať od nadšenia, keď si spomeniem na tento skvost. Je to jeden z prvých filmov, ktoré som si od Lyncha pozrela. Je to tiež celkom dlhý film, ale tú dĺžku nebudete vôbec vnímať. Je to napínak s množstvom scén, ktoré sa budú snažiť o to, aby vás zmiatli (to sa im aj podarí). Je to tak zvláštne, nevysvetliteľné, zmyselné a záhadné, že som sa do tohto filmu zamilovala hneď. Osobne si myslím, že vysvetlenie konca si každý nájde iné (alebo sa zhodneme na tom, že žiadne nie je). Je to jeden z najgeniálnejších snímkov, aké kedy moje oči videli. Pochopila som, že umenie nemusí byť vždy vysvetlené a hlavná myšlienka nie je vždy vsunutá na viditeľné miesto. 
Je však pravda, že ak ste videli Lost Highway, čo je staršia snímka od Lyncha, možno vás to až tak neuchváti. Ja som skôr videla MD a som za to rada, ale bola som mierne sklamaná, keď som si uvedomila, že obidva filmy majú podobnú skrytú pointu. Podľa mňa je z týchto dvoch lepší určite Mulholland Drive. Dajte tomu šancu. A uvidíte. 


5. The True Cost
(réžia: Andrew Morgan) 

Tento film sa od predchádzajúcich líši tým, že je to dokument. Viem si predstaviť, koľko z nás má radšej dokumenty ako normálne filmy, ale verte mi, že toto stojí za to. Je to asi môj prvý dokument, ktorý som dopozerala do konca. Hovorí o textilnom priemysle, katastrofálnych podmienkach v Bangladéši, kde sídli cca 5000 fabrík, a o povrchnosti západného sveta, ktorý je obeťou konzumnej spoločnosti. Určite milujete nakupovanie, módu, obliekanie sa do krásnych šiat atď. A ja vám nekážem , aby ste hneď všetci začali nakupovať v sekáčoch alebo si začali šiť doma oblečenie, ale nebolo by zlé, ak by ste videli, čo tento zbytočný materiál robí s našou planétou a ľuďmi, ktorí pracujú v týchto fabrikách. Bavlnu striekajú takými chemikáliami, že každé druhé dieťa v okolitých dedinách sa rodí postihnuté. Ľudia robia ťažkú robotu za 2 doláre denne. Protesty proti takýmto podmienkam boli krvavo potlačené. A nič sa s tým nerobí. Nikto o tom nechce ani len počuť. Nehrajte sa na sebcov a slepcov a dovoľte tomuto filmu, aby vám otvoril oči. 



Komentáre

Obľúbené príspevky