Odvrhnutá

Emily stratila pamäť.
Nevie ako.
Nevie nič.
Ani len to, kto je. 

Autor: Jana Šulková                                                                  

Počet strán: 264
Žáner: romantický
Vydavateľstvo: Motýľ
Rok: 2015

Anotácia: 

Je strata pamäti nádejou na nový život alebo len oddialením nevyhnutého pádu?

Kedysi dávno som si želala stratiť sa z povrchu Zeme. Odísť niekam, kde ma nik nepozná, a začať odznovu.

Emily netušila, že sa jej želanie splní. Jedného dňa sa však preberie v nemocnici a nemá nič. Rodinu, priateľov a celú jej minulosť pohltila amnézia. Ujme sa jej evanjelický kňaz s manželkou a ponúknu jej nový život. Hoci Emily chce začať od nuly a zabudnúť, že kdesi existuje jej skutočná rodina, osud jej to nechce dovoliť.

V duši mám obrovský zmätok. Cítim bolesť a hnev, ktoré mi ako žalúdočná kyselina vyvierajú v hrdle, nútia ma správať sa iniciatívnejšie a sebavedomejšie. Ten hnev a zlosť ma burcujú. Na druhej strane ma však máta smútok a pocit odvrhnutia.
Najnovší román Jany Šulkovej vás vtiahne do hudobného prostredia. Rodinné napätie a tajomstvá, ktoré sa postupne vynárajú z hlbín minulosti, vás nenechajú chladnými. Odvrhnutá je životný príbeh dievčaťa, ktoré po strate pamäti odhaľuje svoju minulosť a jazvy na duši spôsobené blízkym človekom. Tie ju doviedli do ťažkej situácie, keď musí voliť medzi dvomi životmi. Náročnú voľbu navyše sťažuje láska, ktorá sa jej pripletie do cesty. Emily sa musí rozhodnúť, či odpustiť, alebo nie. Pretože odpustiť je často ťažšie, ako zabudnúť... 

Moje hodnotenie: 

Od autorky Jany Šulkovej som čítala aj jej predchádzajúce diela v poradí v akom vyšli. Autorka má

jednoznačne talent vyrozprávať príbeh či už ako rozprávač alebo z pohľadu hlavnej hrdinky. Odvrhnutá je taký skvost, kde sa mieša rozprávanie rozprávača o príbehu, o postave alebo z pohľadu postavy. Stretnete sa tam možno aj so všetkými podobami. Zo začiatku ma to jemne rušilo a nechápala som, či sa len autorka nudila alebo to chcela okoreniť. Až po dočítaní knihy som prišla na to, že je to z dôvodu, aby bol celý kompletný príbeh vyrozprávaný brilantne. 

Príbeh Emily, ktorá o sebe nevie nič, dokonca ani to ako sa naozaj volá, mi príde úplne iný ako autorkine predošlé knihy. Tu nie je na prvom rade láska a vzťahy, ale pátranie a rýpanie sa vo svojej hlave. Pretože spomienky sú veľmi vzácne. No čo ak ide o to, že spomienky si Emily nechce podvedome odblokovať? Čo ak je lepšie nič nezistiť? 

Nová mama Emily, Marta, robí na konzervatóriu a rozhodne sa tam zobrať aj ju. Aby zažila zmenu a mala kontakt s umením. Bol to veľmi dobrý krok, pretože Emily sa o sebe niečo dozvie- vie perfektne hrať na klavíri a aj spievať. Určite bola umelkyňa. V budove sa stretne aj so sympatickým a osamelým učiteľom klavíra Markom, ktorý sa na ňu pozerá s úžasom nielen jej krásnej hry, ale aj neuveriteľnej podoby s osobou, ktorú v minulosti poznal. Onedlho sa zoznámi aj s veselým umelcom Stanom, ktorý bude asi prvá osoba, ktorá sa s Emily rozpráva mimo nemocnice či obchodu.

Emily tak nezačne spoznávať len nových ľudí, ale aj samú seba. Spomienky sa pomaličky vynárajú, záblesky obrazov a tvári, či viet, si starostlivo zapisuje do svojho zápisníka ako jej radila pani psychologička. Kúsky mozaiky zapadajú do seba a začnú dávať zmysel. Chce to však naozaj vedieť?

Okrem lásky starostlivých nových rodičov tu nájdeme aj Emiline city. Je možné zamilovať sa do dvoch chlapcov naraz? Odkiaľ má vedieť ako sa správne rozhodnúť? Síce línia lásky v tejto knihe nie je až tak silná a popredu, niekde v pozadí je a príbeh skrášľuje. 

"Každý vzťah predsa zanechá v človeku akúsi stopu. Niektorý väčšiu, iný menšiu. Občas sa spamätáte za týždeň a občas sa nespamätáte ani za rok." 

Konce Jankiných kníh majú vždy svoju jedinečnosť a špecifickosť. Nie sú ošúchané a väčšinou sú úplne iné ako by som čakala. Preto ich milujem. Takisto aj tentoraz bol koniec iný a veľmi sa mi páčilo ako sa na konci postavy vyfarbili a Emily si azda konečne vybrala osobu, ktorú milovala, ale netušila to dovtedy, dokým o ňu neprišla. 

Okrem krásnej obálky kniha obsahuje aj texty piesní. Má krásnu umeleckú atmosféru plnú hudby, tajomstiev a zabudnutej minulosti. Odvrhnutú prečítate na jeden nádych a síce u mňa Silnejšiu ako osud neprekonala, je hneď za ňou a autorke gratulujem, že rozvíja slovenskú literatúru o jej krásne príbehy.