Zber kostí

Vitajte v budúcnosti, vo svete, do ktorého sa rodia rôzne typy jasnovidcov. Nemyslite si však, že je do dobré. V skutočnosti je to to najhoršie, čo sa vám môže stať. 

Autorka: Samantha Shannonová                                                      

Počet strán: 368
Žáner: fantasy
Vydavateľstvo: Tatran
Rok: 2013

Pôvodná anotácia: 
Svet fantasy si uzurpuje nový druh autoriek. A na ich čele stojí Samantha Shannonová, výnimočná mladá autorka s veľkými ambíciami a neskutočnou fantáziou. Jej román Zber kostí v predstavuje podmanivú hrdinku – mladú ženu, ktorá sa učí ovládať svoju moc vo svete, v ktorom ju o všetko pripravili.
Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.
Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády.
Paige pridelia refaimskému pánovi – Správcovi, ktorý sa má postarať o jej výcvik. Je to jej vlastník a prirodzený nepriateľ. Ale ak chce Paige znova získať slobodu, musí sa dozvedieť viac o jeho mysli a o jeho záhadných pohnútkach.
Samantha Shannonová vytvorila svet, ktorý rozdúcha vašu predstavivosť a vtiahne vás tak, že úplne zabudnete na všetko okolo. Nesporne vás poteší, keď sa dozviete, že je to prvá kniha zo sedemdielnej série. Zber kostí je neuveriteľne intenzívne rozprávanie, hemží sa fascinujúcimi postavami a veľmi výraznou zápletkou, nečudo, že vás strhne na divokú jazdu. 

Moje hodnotenie: 

Táto kniha nie je u nás novinkou, v susednom Česku už stihli vydať aj ďalšie dva diely. Ak by ste chceli vedieť, u nás sa pokračovania nedočkáme. Aj napriek tomu faktu som si povedala, že raz si Zber kostí prečítam. Potrebovala som nejakú originálnu, naozaj neobyčajnú fantasy, ktorá nespieva tú istú pesničku dokola ako jej kolegyne na poličke. A keď som ju uvidela vo výpredaji za nejaké dve-tri eurá, povedala som si, že ju musím mať. 

Na začiatok vás oboznámim s faktom, že autorka má svoj svet dokonale premyslený. A keď hovorím dokonale, tak to je naozaj dokonale až do detailov. Vymyslela úplne nový svet, nové pravidlá a systém, oboznámila ma s takými typmi veštcov o akých som ani len nepočula a dokonca si vymyslela  svoj vlastný jazyk alebo respektíve pomenovania. Presne preto, že ma svojim pútavým rozprávaním vtiahla do rozbehnutého kolotoča, som sa prvých päťdesiat strán strácala. Zlievali sa mi mená, plietli sa mi názvy a zabúdala som na niektoré striktné pravidlá. Po čase som sa konečne zorientovala. 

Dej sa rozvíja pomaly, ale je to tak pútavo napísané, že to nepustíte z ruky. Podobný pocit som mala pri čítaní knihy od Schwabovej. Pri týchto dvoch autorkách som si všimla nejakú zvláštnu magickosť slov, možno záblesk originality alebo perfektne premysleného sveta. A keď už som pri tej štylistike, musím uznať, že asi v živote som nečítala lepší prvý odsek ako v Zbere kostí. Je krátky, ale neskutočne dobre napísaný. Presne vo chvíli, kedy som si ho čítala stále dookola, som si uvedomila, aká podstatná je prvá strana a prvá kapitola. 

Svet, ktorý stvorila Shannonová sa dosť líši od ostatných kníh fantasy žánru. Tu neexistujú čarodejnícke paličky, elixíry odvahy alebo lietajúce koberce. Autorka sa zamerala výhradne na myšlienky a vizionárstvo. Na jasnovidcov- to sú napr. veštci, šepkári (počujú hlasy), chiromantici (čítajú z rúk), potom vykladači kariet apod. Je ich naozaj veľa. A prezradím vám malé tajomstvo- hlavná hrdinka predisponuje jedným z najvzácnejších darov aké vôbec jestvujú (viem, to a ste asi nečakali).  

Popravde mi to miestami pripomínalo atmosféru nejakej dystópie, najskôr Hry o život, miestami niečo úplne nové a niekedy zas niečo z našej histórie. Krásne sa to prelievalo a ja som naozaj netušila, čo od toho mám čakať. Okrem Paige, hlavnej hrdinky, patril medzi hlavné postavy aj Správca či Nashira. Keď som si prečítala hodnotenie od Vanity Fair, že je to "Na vlne Hier o život s pár Odtieňmi sivej." , predstavovala som si to ako fantasy s prímesou erotiky. Lenže teraz, keď mám knihu prečítanú, celkom pochybujem, že ten človek, čo to napísal, si túto knihu aj prečítal. Ja osobne som tam s Odtieňmi nič spoločné nevidela. Práve naopak, skôr by som tvrdila, že ľúbostný príbeh sa vyvíja dosť pomaly. Príjemne, ale pomaly. Presne preto som sa veľmi tešila na vyvrcholenie tejto lovestory, ale v skutočnosti som z tejto časti príbehu bola dosť sklamaná. Definovala by som chybu v zlom načasovaní. Autorka pekne ťahala za motúziky a vykreslila dve uveriteľné postavy, ale nejako neskoro ich začala "vyfarbovať". Práve ten charakter, ktorý sa mal v niečom zmeniť, bol stále taký istý a tvrdý ako skala a začala ho formovať už neskoro, na konci, kedy to pôsobilo (aspoň u mňa) dosť uponáhľane. 

Aj napriek tomu, že má autorka neskutočný štýl písania (naozaj úžasný!), preklad to pokazil. Takmer na každej strane sa nachádza desaťkrát slovo proste, ale našla som aj také skvosty ako zomretý alebo ľadviny (po slovensky sú obličky). Týmto slovenské vydanie tak trošku upadá a síce to neznie veľmi lákavo, prisahám, že aj napriek iritujúcim opakujúcim sa slovám tú knihu jednoducho nepustíte z ruky. Vypichla by som ešte jeden mínus, ktorý ma neskutočne mrzel: koniec. Nehovorím o posledných dvoch stranách, ale o sedemdesiatich. Presne na taký počet strán dokázala autorka napísať dve hlavné scény konca. Poviem vám, najprv to bolo fajn, ale čím viacej som pretáčala stránky, tým bolo tempo pomalšie a nudnejšie. Tak som bola mimo, že som nevedela kde sa nachádzajú- v jednej chvíli behali, ale o sekundu na to vybuchla nejaká budova a potom niekoho stretli, zas behali a popritom ešte stíhali viesť vážne rozhovory. Neviem či som sa sústredila nedostatočne, ale koniec sa mi nepáčil, lebo bol rozťahaný, nejasný a predvídateľný (čo je škoda, lebo je to jedna z najoriginálnejších fantasy kníh, aké som čítala). 

Ak ste niekedy uvažovali, že by ste si túto knihu prečítali, naozaj neváhajte. Ja som si chcela prečítať niečo neobyčajné, niečo, čo trčí zo zaužívaného stereotypu a môžem skonštatovať, že som si vybrala dobre. Najviac ma mrzí asi ten koniec, pretože ma nejako unudil a odradil. Možno niekedy v budúcnosti siahnem po pokračovaní, ale nie je to niečo, bez čoho by som nedokázala žiť. Bolo to výborné, ale naozaj neviem, či sa mi chce púšťať do sedemdielnej série, ktorá ešte ani nie je dopísaná. V každom prípade klobúk dole pred autorkou, keďže dnes má iba 25 rokov a na konte už tri knihy a vyštudovaný anglický jazyk.