Spútaní časom

Originálny román od slovenského autora. 

Autor: Martin Repa                                                                        

Počet strán: 176

Vydavateľstvo: Forza Music

Rok: 2018

Veľmi sa mi páči, keď narazím na knihu, ktorá svojím obsahom a zakomponovanými myšlienkami istým spôsobom vybočuje z radu a hovorí o hlbšom zmysle duchovna. Konkrétne v tejto knižke sa autor zaoberá podvedomím, emóciami a tým, ako ich človek dokáže vnímať/prežívať. Spočiatku som nevedela, čo mám od knihy očakávať, pretože nejde o ezoterickú literatúru, ale o beletriu s pevnou hlavnou líniou.

V podstate ide o príbeh muža, hlavného hrdinu, ktorý sa veľmi trápi stratou blížnych. Čitateľ raz pláva v jeho myšlienkach, potom v jeho snoch a realite, ale všetko sa tak zlieva dokopy, že ho budete pokladať za nespoľahlivého rozprávača. Autor vám teda dá priestor na to, aby ste si začali spájať súvislosti a skákať od jednej spomienky k druhej. Nad touto hlavnou líniou sa však spúšťa rúško tajomstva, ktorého atmosféru perfektne dotvárajú autentické ilustrácie. Musím uznať, že už naozaj dlho som nečítala knihu dotvorenú s obrázkami, ale toto naozaj stojí za to.

„Vždy, keď sa v tvojom tele rozhostí nejaký pocit, existuješ 

paralelne aj v inom svete. Presnejšie, vo svete momentálne 

najsilnejšej emócie.“

Začiatok takmer každej kapitoly je tvorený ilustráciou, názvom emócie a pár vetami, ktoré ju vystihujú. Autor sa naozaj podrobne venuje vnútornému svetu postavy a dáva dôraz na emócie- až tak, že si ich čitateľ sám v sebe začne všímať a celkovo sa nad nimi zamýšľať. Mne osobne sa veľmi páčila nevšednosť tohto dielka, pretože sa zaoberá inými svetmi, inými myšlienkami a vnútornými svetmi, ktoré existujú len vtedy, keď im to dovolíme. Popravde, prajem si, aby bolo viacej takto zmýšľajúcich ľudí.

 

„Sú ľudia, ktorí o citoch veľa hovoria a naopak sú ľudia, ktorí ich prežívajú.“ 

Čo sa týka môjho názoru, knižka ma svojim námetom prekvapila. Naozaj je jedinečná a výrazne iná od titulov slovenských autorov. Má v sebe prvky neidentifikovateľného nadprirodzena, čím nadobúda čarovnú atmosféru, no stále sa príbeh odohráva v dnešnej dobe. Počas čítania som si uvedomila (alebo pripustila) viacero vecí- nebudem konkretizovať, ale zamýšľala som sa nad tým, že čo ak má autor pravdu. Čo ak existuje viac svetov a my v nich dokážeme cestovať?

„Bez spoznania seba samého nie si schopný spoznať 

druhého.“ 

Avšak čím viac som sa sústredila na príbeh, tým viac som sa v ňom strácala- sny, myšlienky, vízie, spomienky, realita, veci, ktoré sa odohrali a protagonista si na nich nespomínal... Neviem, bolo to na mňa veľa, trošku som sa strácala. Navyše sa knižka zaoberá prežívaním smútku a trúchlením.

Podľa mňa knižka má svoje čaro (aj vďaka prekrásnym ilustráciám), no mne tam niečo chýbalo. Možno trošku napínavejšia realistickejšia línia, možno iný koniec. Mnohým ľuďom (teda čo som sa dočítala), sa knižka neskutočne páčila, ale mňa koniec istým spôsobom sklamal. Čakala som nejaké premyslenejšie rozuzlenie späté s inými svetmi či nevysvetliteľnými javmi. Koniec síce dýchal chladnou melanchóliou, ale mne to nestačilo. Čakala som niečo iné. 

Za knižku ďakujem autorovi :)