Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín
Neuveriteľný inteligent bez štipky humoru a s nadšením pre matematiku.
Arab, ktorý je mierne pri sebe a odmieta ísť na univerzitu.
A k tomu devätnásť Katherín, zlomené srdce, šialený road trip a poučka, ktorá má predpovedať dĺžku vzťahu...
Autor: John Green
Počet strán: 260
Žáner: príbeh z reality
Vydavateľstvo: YOLi (Ikar)
Rok: 2015
Anotácia:
Colin Singleton je zázračné dieťa, ale nie génius. Aspoň to on tak hovorí. Idú mu cudzie jazyky, matematika, logika, literatúra, geografia, fyzika... proste všetko. Jeho problém je skôr ten, že nemá priateľov, zmysel pre humor, spontánnosť a takú odviazanosť. Mal devätnásť frajeriek, ktoré sa volali Katherine. Toto meno sa nemôže písať s "C" alebo ináč. MUSÍ sa písať K-A-T-H-E-R-I-N-E. Bohužiaľ od všetkých dostal kopačky práve on a práve teraz sa z tých posledných nevie spamätať, lebo on ju naozaj ľúbil. Ona bola preňho všetkým a skončila to s ním.
Našťastie, jediný Colinov priateľ, Hassan (ktorý je mimochodom Arab a rád používa arabské nadávky) mu navrhne, aby spolu šli na šialený road trip. Aby:
1. Colin zabudol na svoju poslednú Katherine.
2. Aby si vyliečil zlomené srdce.
3. Každý predsa chce prežiť so svojím najlepším priateľom šialenú zábavu!
A tak sa teda vydajú na šialený road trip, kde sa stretnú s rakúsko-uhorským arcivojvodom, diviakmi a aj peknou a citlivou Lindsey.
Chalani nakoniec uviaznú v malom mestečku Gutshot, kde je najväčšia budova asi tak stará textilka. A zoznámia sa už so spomínanou Lindsey. Práve jej mama ponúkne mladým mužom brigádu a k tomu nocľah, aby tam strávili aspoň pár dní. A tak Colin a Hassan okrem zárobku získajú aj pekné spomienky a minimálne jednu priateľku- Lindsey.
Zázračné dieťa si však vzalo do hlavy, že zloží poučku, aby vedel vypočítať dĺžku vzťahu. Bude na nej pracovať každý deň, aj keď mu veľa krát nevyšla, nevzdal sa, prerobil ju a usilovne na nej pracoval. Pretože jeho ambíciou je, aby si ho ľudia pamätali a aby niečo dokázal. Napríklad aj takúto nezvyčajnú poučku.
Dni letia, príhody sa hromadia a boľavé srdce pomaly zabúda. Poučka je skoro dokončená a medziľudské vzťahy sa ako stále vyvíjajú, až príde jeden zlom... a ten poruší všetky pravidlá.
Moje hodnotenie:
Táto kniha má opäť dve vydania a ja mám to v mäkkej väzbe. Obidve obálky sú zaujímavé, aj keď mne sa viac páči práve tá, ktorú nemám. Lebo knihu som dostala, ale to je v podstate jedno, lebo tu ide o príbeh. Takže aby som zhodnotila tú moju obálku- videla som aj oveľa krajšie. Tá druhá obálka je celkom pekná.
Od Greena som čítala pred touto jeho tri knihy, ktoré sa mi veľmi páčili. Tak som teda šla na istotu, že Green nemá čo pokaziť. Veľký omyl. Po Aljaške som hneď siahla na Poučku a bola som nadšená, lebo anotácia znela naozaj veľmi sľubne. Ale nestalo sa.
Keď čítate od Greena už štvrtú knihu, tak si vlastne uvedomíte, že až taký geniálny nie je. Že nemá až takú originalitu, lebo viaceré veci sa opakujú. Táto kniha je u mňa jednoznačne najslabšia zo všetkých jeho kníh.
Príbeh je písaný z tretej osoby, čo by mi až tak nevadilo, ale mohol to podať radšej z prvej.
Postavy sú suché, úplne bez emócií a nejakého elánu. Mne sa ani jedna postava nejako zvlásť nepáčila. Colin bol nudný. Hassan mi liezol na nervy. Lindsey bola celkom dobrá, ale raz hovorila toto a robila niečo celkom iné. Vôbec, ale že absolútne, som si ich neobľúbila.
Potom tu boli poznámky pod čiarou. Niektorým sa to páčilo, ale mňa to vyrušovalo pri čítaní, lebo potom som nevedela kde som skončila (aj keď uznávam, niektoré boli zaujímavé) a boli skoro na každej tretej strane.
Matematika tu bola zakomponovaná skoro tak ako slovenčina, lebo skoro všetko sa zaoberalo tou poučkou. Takže bolo tu dosť veľa vzorcov (ktorým som skoro vôbec nerozumela) a vysvetliviek (s chápaním to bolo také isté ako so vzorcami). Takže na môj vkus tu bolo matiky až príliš. Samozrejme nesmiem zabudnúť spomenúť malý matematický prídavok, ktorý má asi desať strán. Poslušne som si ho prečítala, ale tiež som ho nepochopila. Pre mňa to bolo písané až príliš matematicky (bohato mi to stačí na písomkách).
Celkovo som od knihy čakala viac, lebo Greena milujem (ešte stále, aj keď toto bolo sklamanie) a myslela som si, že idem na istotu, lebo čítala som dosť veľa pozitívnych recenzií. No mňa to nudilo. Nebola tam nejaká super zápletka, dej tiež nebol rýchly. Zo začiatku to bola nuda, v strede sa to na chvíľu rozbehlo a potom sa to zas spomalilo. Knihu som čítala dosť dlho. Takže trochu to aj ľutujem, lebo za tie peniaze som mohla mať lepšiu knihu a o nič by som neprišla.
No existujú aj takéto knihy a u mňa sa potvrdilo, že žiaden spisovateľ nie je až tak dokonalý. Úprimne nemôžem uveriť, že spisovateľ čo napísal Poučku, napísal aj Aljašku. Brutálny rozdiel. Pre mňa Poučka nemala šťavu a sklamala ma. No bez takejto literatúry by sme zas nevedeli, ktorá je dobrá. Knihe dávam so sklamaním dve hviezdičky. K môjmu názoru prikladám radu: ak si chcete knihu kúpiť, poriadne si to premyslite, lebo očakávania sú veľké.
Arab, ktorý je mierne pri sebe a odmieta ísť na univerzitu.
A k tomu devätnásť Katherín, zlomené srdce, šialený road trip a poučka, ktorá má predpovedať dĺžku vzťahu...
Autor: John Green
Žáner: príbeh z reality
Vydavateľstvo: YOLi (Ikar)
Rok: 2015
Anotácia:
Colin Singleton je zázračné dieťa, ale nie génius. Aspoň to on tak hovorí. Idú mu cudzie jazyky, matematika, logika, literatúra, geografia, fyzika... proste všetko. Jeho problém je skôr ten, že nemá priateľov, zmysel pre humor, spontánnosť a takú odviazanosť. Mal devätnásť frajeriek, ktoré sa volali Katherine. Toto meno sa nemôže písať s "C" alebo ináč. MUSÍ sa písať K-A-T-H-E-R-I-N-E. Bohužiaľ od všetkých dostal kopačky práve on a práve teraz sa z tých posledných nevie spamätať, lebo on ju naozaj ľúbil. Ona bola preňho všetkým a skončila to s ním.
Našťastie, jediný Colinov priateľ, Hassan (ktorý je mimochodom Arab a rád používa arabské nadávky) mu navrhne, aby spolu šli na šialený road trip. Aby:
1. Colin zabudol na svoju poslednú Katherine.
2. Aby si vyliečil zlomené srdce.
3. Každý predsa chce prežiť so svojím najlepším priateľom šialenú zábavu!
A tak sa teda vydajú na šialený road trip, kde sa stretnú s rakúsko-uhorským arcivojvodom, diviakmi a aj peknou a citlivou Lindsey.
Chalani nakoniec uviaznú v malom mestečku Gutshot, kde je najväčšia budova asi tak stará textilka. A zoznámia sa už so spomínanou Lindsey. Práve jej mama ponúkne mladým mužom brigádu a k tomu nocľah, aby tam strávili aspoň pár dní. A tak Colin a Hassan okrem zárobku získajú aj pekné spomienky a minimálne jednu priateľku- Lindsey.
Zázračné dieťa si však vzalo do hlavy, že zloží poučku, aby vedel vypočítať dĺžku vzťahu. Bude na nej pracovať každý deň, aj keď mu veľa krát nevyšla, nevzdal sa, prerobil ju a usilovne na nej pracoval. Pretože jeho ambíciou je, aby si ho ľudia pamätali a aby niečo dokázal. Napríklad aj takúto nezvyčajnú poučku.
Dni letia, príhody sa hromadia a boľavé srdce pomaly zabúda. Poučka je skoro dokončená a medziľudské vzťahy sa ako stále vyvíjajú, až príde jeden zlom... a ten poruší všetky pravidlá.
"Lenže mamy klamú. Majú to v pracovnej náplni."
Moje hodnotenie:
Táto kniha má opäť dve vydania a ja mám to v mäkkej väzbe. Obidve obálky sú zaujímavé, aj keď mne sa viac páči práve tá, ktorú nemám. Lebo knihu som dostala, ale to je v podstate jedno, lebo tu ide o príbeh. Takže aby som zhodnotila tú moju obálku- videla som aj oveľa krajšie. Tá druhá obálka je celkom pekná.
Keď čítate od Greena už štvrtú knihu, tak si vlastne uvedomíte, že až taký geniálny nie je. Že nemá až takú originalitu, lebo viaceré veci sa opakujú. Táto kniha je u mňa jednoznačne najslabšia zo všetkých jeho kníh.
Príbeh je písaný z tretej osoby, čo by mi až tak nevadilo, ale mohol to podať radšej z prvej.
Postavy sú suché, úplne bez emócií a nejakého elánu. Mne sa ani jedna postava nejako zvlásť nepáčila. Colin bol nudný. Hassan mi liezol na nervy. Lindsey bola celkom dobrá, ale raz hovorila toto a robila niečo celkom iné. Vôbec, ale že absolútne, som si ich neobľúbila.
Potom tu boli poznámky pod čiarou. Niektorým sa to páčilo, ale mňa to vyrušovalo pri čítaní, lebo potom som nevedela kde som skončila (aj keď uznávam, niektoré boli zaujímavé) a boli skoro na každej tretej strane.
Matematika tu bola zakomponovaná skoro tak ako slovenčina, lebo skoro všetko sa zaoberalo tou poučkou. Takže bolo tu dosť veľa vzorcov (ktorým som skoro vôbec nerozumela) a vysvetliviek (s chápaním to bolo také isté ako so vzorcami). Takže na môj vkus tu bolo matiky až príliš. Samozrejme nesmiem zabudnúť spomenúť malý matematický prídavok, ktorý má asi desať strán. Poslušne som si ho prečítala, ale tiež som ho nepochopila. Pre mňa to bolo písané až príliš matematicky (
Celkovo som od knihy čakala viac, lebo Greena milujem (
No existujú aj takéto knihy a u mňa sa potvrdilo, že žiaden spisovateľ nie je až tak dokonalý. Úprimne nemôžem uveriť, že spisovateľ čo napísal Poučku, napísal aj Aljašku. Brutálny rozdiel. Pre mňa Poučka nemala šťavu a sklamala ma. No bez takejto literatúry by sme zas nevedeli, ktorá je dobrá. Knihe dávam so sklamaním dve hviezdičky. K môjmu názoru prikladám radu: ak si chcete knihu kúpiť, poriadne si to premyslite, lebo očakávania sú veľké.
Komentáre
Zverejnenie komentára