Zakázaná láska

V najobľúbenejších príbehoch sa vždy skrýva láska. No čo ak sa jedná o lásku, ktorú svet považuje za chorú a zvrátenú? 
Veď poznáte to... viete presne do čoho ste sa namočili, ale city sa valia ako vodopád. 

Autor: Tabitha Suzuma                                                                   
Počet strán: 271
Žáner: romantický, YA 
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2015 

Anotácia: 
Ona je krásna a talentovaná. A má sladkých šestnásť. On má sedemnásť a pred sebou skvelú budúcnosť. Lenže sa do seba zamilovali. A... sú súrodenci.
Sedemnásťročný Lochan a šestnásťročná Maya si vždy pripadali viac ako najlepší kamaráti než brat a sestra. Keď sa na nich matka-alkoholička vykašľala, museli rýchlo dospieť, postaviť sa na vlastné nohy a postarať sa o svojich troch mladších súrodencov. Starostlivosť o malé deti, každodenný boj o prežitie i neustále chodenie do školy ich však zblížilo – väčšmi než je pre súrodencov zvyčajné. Až sa napokon do seba zamilovali. Nezáväzný flirt prerástol do spaľujúcej lásky nevedno ako. Lochan a Maya sú si vedomí, že ich vzťah je nevhodný, nesprávny a nemôže za žiadnych okolností pretrvať. No ako sa môžu priečiť niečomu, pri čom cítia, že to tak má byť? Isté je len jedno, láska tak spaľujúca nemôže mať šťastný koniec. 


Moje hodnotenie: 
Už keď sa pozriete na krásnu červenú obálku s boľavým textom vpísaným do polovice srdca, poviete si: to by mohlo byť zaujímavé. Otočíte knihu a prečítate si anotáciu. A vo vašej mysli sa len zhrozíte ako môže niekto písať o niečom takom zvrátenom alebo otvoríte knihu a zo zvedavosti si ju prečítate. Súrodenecký ľúbostný vzťah je predsa len dosť veľká rarita a spoločnosť takúto lásku odsudzuje. Lenže niekedy by bolo fajn sa na vec pozrieť aj z iného pohľadu. 
Ľudské telo potrebuje nepretržitý prísun potravy, vzduchu a lásky, aby prežilo.
Ak si myslíte, že sa začítate do prvej strany a kniha vás strhne, ste na omyle. Ja som si to myslela a
Tabitha Suzuma
nestačila mi ani prvá kapitola na to, aby som sa do toho zažrala. No nevadí, ideme ďalej. Už na začiatok vám však môžem sľúbiť, že ten koniec... ten stojí za to. Neopovážte sa ho prečítať si na začiatku, budete naozaj ľutovať. Ale mne ten koniec zmenil pohľad na knihu minimálne o dva tóny. 

Tabitha Suzuma si vybrala na spracovanie celkom náročnú tabu tému. Celá kniha mi pripadala, že to ide naozaj pomaly pomaličky. Nebolo to nudné, no celý čas som čakala kedy niekto pridá plyn a rozpeckuje sa to. Okolnosti sa na seba pomaličky namotávali a bolo to také príjemné tempo. Až keď sa udialo pár naozaj zakázaných vecí, tak to začalo mať väčší spád a aj akciu. 

Na city neplatia žiadne zákony, nijaké hranice. Smieme sa ľúbiť tak veľmi, ako len chceme. A to nám nikto nevezme.

Maya mi pripadala taká fajn dievčenská postava- veselá a starostlivá. Lenže Lochan ju určite predbehol. On bol o niečo komplikovanejší a uzavretejší- s cudzími ľuďmi sa nedokázal rozprávať,
dokonca ani hovoriť nahlas na hodine pred všetkými. No doma sa z neho stala hlava rodiny- o všetko sa staral, mal to na pleciach, veľmi dobre sa učil a nedoprial si oddych. Možno sa vám zdá láska medzi súrodencami ako zvrátená, no keď si prečítate túto knihu, tak pripustíte, že za týchto okolností sa tomu ani nemožno čudovať. Nikdy nevyrastali v normálnej rodine a v podstate oni dvaja boli ako rodičia ktorí sa starali o rozkošnú Willu, Tiffa a niekedy nevystatého Kita, ktorý však nebol vyslovene zlý. Otec sa na nich vykašľal a mama? Tá síce žila v tom istom meste, ale horšiu matku som v živote nevidela. Najradšej by som ju rozsekala a hodila žralokom. 

Ak máte intuíciu na dobré tipovanie koncov, tak neviem neviem či by ste si dobre tipli aj tento. Je hrozne krásny ale aj smutný. Dej mal také neutrálne tempo, ale ten koniec mal úplne dostal a veľa som si pri ňom uvedomila. Tento príbeh je dôkazom toho, že aj keď vieme, že sa rútime do priepasti, citom jednoducho nemôžme dať stopku, oni sa valia ďalej. A nemyslite si, že keď sa niekto dopúšťa niečoho takého, tak mu to je jedno. Neviete si predstaviť aké má výčitky, ako trpí, zvnútra ho to tajomstvo zabíja a desí sa vlastného konania. 
Nijaká fyzická bolesť neprebije duševnú agóniu.
Ak vás anotácia oslovila, tak si ju skúste prečítať. Dajte jej šancu, aj keď viem, že takáto téma nie je pre každého. Ja som na konci plakala, tento príbeh sa ma dotkol, prinútil zamyslieť sa. Veľa vecí som si prehrávala a pýtala sa, prečo to, dopekla, muselo takto byť, keďže koniec bol založený na ráznych konaniach, sledom udalostí... Ale možno to tak malo byť.

Komentáre

  1. Na túto knihy mám asi najdivnejší názor na svete :D Nedokážem ho poriadne ani popísať. Prišlo mi to nudné, no záver ma strhol a tiež zlepšil moje hodnotenie, aj keď som ho dokázala predvídať. Neviem...pre mňa zvláštne, ale zase nie najhoršie. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky