Oheň v duši

Čo všetko by ste boli ochotní obetovať pre lásku k človeku, ktorého v skutočnosti až tak nepoznáte? 

Autor: Jana Šulková                                                            

Počet strán: 208 
Žáner: YA, román, romantický 
Vydavateľstvo: Motýľ 
Rok: 2017 

Pôvodná anotácia: 
Veronika, mladé a ešte trochu naivné dievča, prichádza do mesta študovať, hľadať slobodu a dobrodružstvo. Osud jej však do cesty postaví sympatického Šimona, ktorý jej život a pohľad naň od základov zmení. Ich vzájomná láska sa stále stupňuje, no perspektívne vyzerajúci vzťah narúša čoraz viac situácií, ktoré si Veronika nevie vysvetliť. Vzťah medzi nimi je čoraz zložitejší a oni sa ocitajú v nepríjemnom kolotoči problémov.
Čo sa v skutočnosti deje so Šimonom? A zvládne to ich vzťah? 

Moje hodnotenie: 

Túto knižku sa mi podarilo prečítať ešte pred jej vydaním- teda v elektronickej podobe. Ani si neviete predstaviť, aká som z toho bola happy- veď som to čítala medzi prvými! Bola to pre mňa krásna skúsenosť, ktorá by sa mi asi nikdy nepriplietla pod nohy nebyť blogovo-knižnej sféry do ktorej som pred tromi rokmi vstúpila. Naozaj ďakujem autorke a takisto vydavateľstvu za takúto možnosť! Ten pocit, že aspoň útržok z mojich vyslovených pocitov nachádza na zadnej časti knihy, nedokážem ani len opísať...

Nedá mi však nespomenúť fakt, teda môj názor, že nepatrím k fanúšikom zvolenej obálky. Nechcem tým povedať, že je škaredá, skôr by som nepovedala, že mne osobne sa veľmi nehodí k príbehu pre mladých. Preto sa nepoddajte pocitu z obálky, skúste dať šancu tejto recenzii a potom... kto vie. Možno naozaj siahnete po tejto slovenskej novinke.

Najnovšie dielko Jany Šulkovej sa od jej predošlých textov líši nielen originálnym príbehom a postavami, ale predovšetkým nenapodobiteľnou atmosférou napísaných slov. Ako čitateľka, ktorá prečítala všetky jej knihy chronologicky, môžem prehlásiť, že jej tvorba sa vyvíja a prestupuje na inú úroveň. Dôkazom môjho tvrdenia je aj to, že novinka, Oheň v duši, sa stala mojou druhou najobľúbenejšou knihou z jej tvorby.

Šimon a Veronika. Stačia dve mená, aby sa v mojej mysli premietli obrazy ich príbehu, ich lásky. Spočiatku sa všetko začalo veľmi pokojne, lenže postupne, keď sa z dvoch hlavných postáv začali odlupovať nálepky, ktoré bežne spoločnosti predostierame, sa z pokojnej hladiny stal vír nepredvídateľných udalostí. Príbeh, ktorý je napísaný na stránkach knihy Oheň v duši, je o tom, že ako sa zachováme, keď sa nám ten druhý začne odhaľovať. Keď začneme cítiť, že niečo nie je v poriadku, že niečo by sme mali vedieť. Ten pocit, ten pochybovačný hlások, nás bude budiť zo snov a pripomínať sa pravidelnou ozvenou.  Zostali by ste takí istí? Vôbec by ste nezmenili chovanie k tomu druhému, keby ste vedeli, že vám niečo tají? Vedome skrýva pred vašimi očami? Určite by ste to chceli vedieť, aj keď by ste tušili, že to robí pre vaše dobro. 

Táto knižka sa neskutočne dobre a rýchlo číta. Je to nielen zvoleným ľahším štýlom s prvkami poetizmu, ale predovšetkým vďaka tomu, že autorka postupne ťahá nitkami pod hlavnou strunou dejovej línie. Pomaly vás napína, uvoľňuje, opäť necháva v napätí. Dokonca by som povedala, že táto je z autorkiných kníh možno kniha s najväčším počtom psychologických prvkov. Ide o komplikovaný vzťah, ktorému tentoraz nehádže polená pod nohy osud, ale situácia, ktorú si protagonisti vytvorili.

Knihu som zhltla za dve poobedia, nehovoriac o tom, že popritom som mala rozčítané niečo iné. Pravda, samozrejme, že sa našli veci, ktoré mi na príbehu vadili. Niektoré scény mi prišli neprirodzené, niekedy detaily nedomyslené, sem-tam na môj vkus až príliš prečačkaný text lyrickými ozdobami. Jasné, že sa trhlinky našli. Lenže neexistuje kniha, ktorá by sa páčila všetkým, kde by sa všetci stotožnili s autorovým zmýšľaním či konaním postáv. Také je umenie a taká je literatúra. Bodka.

Avšak každou stranou, ktorou som sa približovala ku koncu, sa mi do srdca vkrádal strach. Viete prečo? Lebo som Jankine knihy, jej nápady a štýl, poznala. A ani raz som netipla správne koniec. Netušila som, akým smerom sa dej vyvíja, pretože v jednej sekunde, kedy by som si prečítala to osudné slovo, by sa v mojom vnútri mohlo všetko zmeniť a ja by som o celom príbehu rozmýšľala inak. Epilóg, dámy a páni, bol z celej knihy najmocnejší a najdynamickejší. Tvrdé slová, pravda konca.

V konečnom dôsledku by som zhodnotila túto knihu v Jankinej tvorbe za významné dielko, pretože ja osobne som cítila v jej texte istý progres. Komplikovaný vzťah, zašitý tŕňmi, bol na mladú lásku smutný až tak, že som z toho bola zarmútená aj ja. Ak ste zarytý slniečkár, ktorý si odmieta dať dole svoje ružové okuliare, je možné, že pochmúrna atmosféra knižky so sladko-trpkým priebehom, sa vám nebude zdať až taká tragická. Lenže to platí iba po epilóg. Ten vo vás všetko zmení.