Strom klamstiev

Lož môže byť niekedy silnejšia než pravda. 

Autor: Frances Hardinge                                                                  

Počet strán: 364
Žáner: mysteriózny historický YA román 
Vydavateľstvo: Motýľ 
Rok: 2017 

Pôvodná anotácia: 
Faith Sunderlyová vedie dvojitý život. Pre väčšinu ľudí je spoľahlivá, dôveryhodná, ale aj trochu nudná – jednoducho slušná mladá dáma, ktorá pozná svoje miesto v rodine aj spoločnosti. Hlboko vo vnútri je však ambiciózna, inteligentná, vnímavá a tiež veľmi zvedavá. Má povahu, ktorá nevie odolať tajomstvám. Najväčšia záhada jej života sa však začne odkrývať až vo chvíli, keď s rodinou prídu na odľahlý ostrov Vane. Krátko nato nájdu jej otca, známeho archeológa, za podozrivých okolností mŕtveho. Faith ani na chvíľu nezapochybuje, že ho niekto zavraždil. Rozhodne sa preto na vlastnú päsť pátrať po jeho vrahovi. Popri tom odhalí tajomstvo záhadného stromu, ktorý sa kŕmi klamstvami. Čím viac lží jeho majiteľ rozšíri, tým dôležitejšiu pravdu sa nakoniec dozvie. Faith však nie je jediná, ktorá vie o strome. Tých, ktorí po ňom bažia, je viac. Obyvatelia ostrova Vane postupne začínajú ukazovať svoju pravú tvár, ktorú skrývajú za pretvárkou, klamstvami a intrigami.

Pomôže Strom klamstiev rozmotať klbko lží a umožní Faith nájsť otcovho vraha? A čo presne sa snažia utajiť obyvatelia pokojného ostrova Vane? 


Moje hodnotenie: 
Na túto knihu som sa naozaj tešila ani nie tak preto, že je to opäť iná šálka kávy, ale skôr z toho dôvodu, že som si po Bulgakovovi potrebovala prečítať niečo "ľahšie" a nenáročnejšie. Väčšinou, keď sa na knižku potrebujem naladiť, tak si prečítam rôzne recenzie na internete, najčastejšie samozrejme na goodreads. Odozvy čitateľov vo mne zanechali dojem, že toto bude parádna jazda plná napätia a prekvapení. No neviem či som bola až príliš nažhavená alebo plná očakávaní, no od knižky som čakala niečo iné.








Aby som bola úprimná, ten začiatok ma celkom nudil, pretože približne prvých sto strán knihy je
zhrnutý na ôsmich riadkoch v anotácii. Celý čas som teda čakala (viem že to bude znieť divne), kedy už konečne nájdu Faithinho otca mŕtveho. Spomenutá hlavná hrdinka vlastne ani nepatrila k mojim obľúbenkyniam. Chcem tým povedať, že bola fajn, ale neprirástla mi k srdcu. Niekedy som ju nedokázala vystáť, ale páčila sa mi v tom, ako sa veľmi túžila stať sama sebou v spoločnosti. Dej sa totiž odohráva v minulosti, kedy ženy slúžili na to, aby vychovávali deti, nie aby sa vzdelávali. Tým by som rovno nadviazala na krásnu skrytú myšlienku v knihe: feminizmus. Autorka majstrovsky spracovala to, aby čitateľovi ukázala, že ženy sú rovnako múdre ako muži, možno niekedy ešte aj šikovnejšie. Pri niektorých situáciách, ktoré boli na tú dobu normálne, sa mi zastavoval rozum a bola som rada, že som sa narodila do dvadsiateho prvého storočia.






Čo sa týka zápletky, bola naozaj napínavá. Všetko sa to točilo okolo stromu, ktorý potrebuje počuť klamstvá, aby prežil. Osobne považujem tento objekt za naozaj originálny a nevšedný, ale na druhú stranu Faith výrazne pomohol v pátraní po otcovom vrahovi.

Ďalšie veľké plus: vykreslená atmosféra. Doslova sa mi pred očami vynáral obraz upršaného anglického ostrova potopeného v hmle. Z textu bolo cítiť, že autorka si o obdobných zvykoch veľa naštudovala, vďaka čomu sa príbeh čítal lepšie a čo-to sa čitateľ aj naučil.



Neviem či som príliš náročná čitateľka alebo som len bola pripravená na niečo iné, no knižka mi až tak nesadla ako iným čitateľom- sto ľudí, sto chutí. Námet bol perfektný, atmosféra božská, no existovali trhliny, ktoré mi naozaj nedávali zmysel. Faith bola fajn, ale niekedy mi prišlo až prehnané, do čoho ju autorka donútila (tak napr. si spojila súvislosti bez žiadnych overení rýchlejšie ako Sherlock, vydávala sa na loďke úplne sama po nociach na rozbúrené more kde boli samé skaly apod.). To by asi ani až tak nevadilo ako to, že knižka ma vôbec nedržala v napätí. Inými slovami: bolo mi to jedno. Naozaj ma to mrzelo, ale boli chvíle, kedy som sa musela nútiť do čítania.
Koniec bol prekvapivý (dovolím si povedať, že ho neuhádnete), ale nestrhol ma so sebou, nezapríčinil vo mne tornáda emócií. Knižka mala naozaj peknú myšlienku, nemôžem povedať že nie, dokonca sa zaoberala aj feministickou otázkou (za čo tlieskam), ale mňa osobne to až tak nechytilo. Recenzia je však vždy iba subjektívny postoj a preto si myslím, že ak vás anotácia zaujala, mohli by ste tomu dať šancu.

Za recenzný výtlačok ďakujem veľmi pekne vydavateľstvu Motýľ :) 


Komentáre

Obľúbené príspevky