Maya Sinay: Písanie je pre mňa radosť. A túto radosť si chcem užívať.

Za pseudonymom Maya Sinay sa skrýva sympatická slovenská autorka plánovanej Bielej série. Jej prvá časť, Navždy, je už na svete, dvojka je v príprave. Autorka sa okrem písania venuje aj svojej rodine a práci v rodinnej firme. Taktiež sa podieľa na prevádzkovaní chaty v obci Ľubietová, okolo ktorej vystavali rozprávkovú krajinu Lubetha. Viaže sa na ňu rozprávková kniha Krajina Lubetha, ktorej je spoluautorkou.  


1. Dobrý deň, som rada, že ste prijali ponuku na rozhovor. Pre slovenských čitateľov je vaše meno nielenže nový, ale aj dosť netypický pojem. Ako ste prišli k pseudonymu Maya Sinay?
Sinay som zdedila po svojej babičke. Typické východňarské meno, že? Vždy sa mi veľmi páčilo, takže voľba, pod akým menom budem písať, bola rýchlo vyriešená.

2. Môžete nám o sebe niečo prezradiť?
Milujem dobré filmy, dobré jedlo, dobrú knihu a najmä svoju rodinu. Vyštudovala som ekonomickú fakultu a ekonomike sa venujem dodnes. Od šiestich rokov som hrala basketbal. Rovnako, ako moja sestra, moji priatelia, môj manžel a v súčasnosti aj môj starší syn. Takže basketbal je súčasťou celého môjho života.

3. Ste spisovateľkou na voľnej nohe alebo píšete popri riadnej práci? Písanie je moja záľuba. Momentálne ma síce naplno zamestnalo, keďže knihy si vydávam sama, ale moja normálna každodenná práca je z úplne inej sféry. Naša rodinná firma je zameraná na poľnohospodárstvo. Okrem toho vlastníme a prevádzkujeme chatu v obci Ľubietová, okolo ktorej sme vystavali rozprávkovú krajinu Lubetha. Viaže sa na ňu aj rozprávková kniha s názvom Krajina Lubetha, ktorej som spoluautorkou. To bol vlastne môj knižný debut.

4. Ako vám napadlo napísať knihu Navždy?
Romantické príbehy píšem, odkedy si pamätám. Vždy som sa takto zabávala a písala som aj pre svoju sestru. Príbeh Funny som mala zrazu v hlave a musela som ho dať na papier. Sama som sa počas príbehu zamilovala, plakala aj hnevala. Verím, že tieto emócie pocítia pri čítaní aj čitatelia. Píšem svojským štýlom a som šťastná, že moja editorka ma nemení, len usmerňuje. Samozrejme, veľa sa učím a priznávam, že ešte stále sa mám čo učiť. Ale chcem, aby bolo aj pri šiestej – siedmej knihe stále jasné, že som to písala ja.

5. Je niečo vo vašej knižke autobiografické?
Jedine to, že som hrala basketbal ako Funny, mala som skvelého priateľa ako Denis. Áno, niektoré veci ľuďom pripadajú ako klišé, ale boli by prekvapení, že niektoré sú naozaj skutočné, hoci sa nestali práve mne. Nebudem konkretizovať, ale v mojich knihách ma veľmi inšpirovalo hlavne moje okolie.

6. Nedá mi to, ale stále, keď spovedám autora/autorku, tak sa ho spýtam, aký má proces písania. Máte radi ticho, samotu a čaj alebo vám vyhovujú iné podmienky? Ako dlho ste písali knižku Navždy?
Navždy sa mi písalo veľmi ľahko. Celý príbeh som mala v hlave a ďakujem za to, že mám dobrý strojopis. Takže aj príbeh bol napísaný relatívne rýchlo. No potom proces editovania a ostatná práca okolo knihy, aby sa dostala do podoby, v akej ju kúpite v kníhkupectve, už boli zdĺhavejšie.
Najradšej píšem, keď mám okolo seba ticho. Dobrá káva je bonus.

7. Dozvedela som sa, že knižku ste si vydala sama na vlastné náklady. Prečo ste podstúpili takýto krok? Nevideli ste v ňom veľký risk a kopu práce navyše?
Vydala som sa touto cestou. Hoci boli aj iné možnosti, nakoniec som sa rozhodla pre túto. Či som urobila dobre alebo zle? Neriešim to. Tak to asi malo byť. Riadim sa tým, že všetko robím najlepšie ako viem.

8. V čom je postup vydania si knihy na vlastné náklady odlišný od normálneho postupu (vydavateľstvo)? Ako to prebiehalo s úpravami rukopisu? (editor, jazyková korektúra atď.).
Mala som šťastie na ľudí. Mám dobrú editorku a literárnu koučku Soňu Adamčík Borušovičovú a pomáha mi aj moje okolie. Niekedy vás ľudia prekvapia pozitívne, že sú vám ochotní pomôcť a niekedy zase negatívne. Ďakujem, že mne sa stalo oboje. To zlé v živote beriem ako skúšky a za to dobré som veľmi vďačná.
Vydávať si knihu sám je určite oveľa náročnejšie. Zmení vám to život, na to musí byť človek pripravený. Stojí to veľmi veľa času a samozrejme sú potrebné aj financie. Z môjho pohľadu sa počas tejto novej cesty strašne veľa učím. A ja mám výzvy rada.

9. Kniha Navždy je vlastne prvým dielom vašej pripravovanej šesťdielnej Bielej série. Navyše hodláte prelínať životy postáv z jednej knihy do druhej. Kde vznikla myšlienka na takýto cyklus? Inšpirovala vás Ľudská komédia od Balzaca alebo niečo úplne iné?
Ja som knihomoľ, priznávam. Čítanie kníh je pre mňa najlepší relax. Inšpirovalo ma veľa spisovateľov, ale na nikoho sa nechcem podobať. Takže som úmyselne nikoho nekopírovala. Jednoducho pri písaní Navždy som hneď mala v hlave ďalší príbeh a takto to išlo od jednej knihy k druhej.

10. Prezraďte nám, o čom bude druhý diel? Kedy by mal uzrieť svetlo sveta?
Druhá časť sa v súčasnosti edituje. Nie je jednoduchý proces, ako by sa na prvý pohľad zdalo, ale robíme všetko preto, aby sme to stihli do septembra. Ak sa to aj nestihne presne, už sa nebudem toľko stresovať ako pri prvotine Navždy. Nejde predsa o život. Priznám sa, že som sa natoľko nechala pohltiť termínmi a stopercentnou prácou, že som si nestíhala užívať tú cestu po ktorej prechádzam. Videla som iba cieľ a nebrala som ohľad na to, či vládzem alebo nie, či si to užívam alebo nie. Ale pre mňa je písanie radosť. A túto radosť si chcem užívať.

11. Čo radi čítate? Akí sú vaši obľúbení autori?
Už som spomínala, že som knihomoľ. Pred pár dňami som si dopriala pár dní dovolenky a prečítala som asi osem kníh. Užívam si každú jednu pre mňa dobre napísanú knihu. Zdôrazňujem to pre mňa dobre napísanú. Pretože je úplne normálne, že každému sa môže páčiť niečo úplne iné. Tak to má byť. V živote máme robiť veci čo sa nám páčia, čo nám robia radosť a nie tie, ktoré nám niekto určí. 

Autorke ďakujem za rozhovor a poskytnutie fotografiu :) 
Recenzia na knihu TU
Ak sa chcete o autorke dozvedieť viac, kliknite TU


Komentáre

Obľúbené príspevky