Zraňujúca láska

Debut talianskej senzácie, Ferrante. 

Autor: Elena Ferrante                                               
Počet strán: 166 
Vydavateľstvo: Inaque 
Rok: 2018 

Ten, kto o mene Elena Ferrante nepočul, akoby v čitateľskom svete ani nebol. Nad autorkou Neapolskej ságy sa navyše vznáša aj rúško tajomstva, keďže nikto netuší, kto sa pod týmto umeleckým pseudonymom skrýva. Milovníkom literatúry preto neostáva nič iné, iba vnímať a čítať autorkine diela, nechať sa nimi uniesť. 

Vo vydavateľstve Inaque okrem Neapolskej ságy vyšli od Ferrante aj iné knihy, tzv. jednodielovky, a to napr. Temná dcéra či zmieňovaná Zraňujúca láska, na ktorú som bola obzvlášť zvedavá, pretože nielenže ide o autorkin prvý román, je to aj prvé dielo, ktoré sa mi od nej dostalo do rúk. Ešte pred prečítaním sa ku mne donieslo, že štylisticky a dejovo je táto knižka určite o niečo slabšia, ak by sme ju mali porovnať s Neapolskou ságou, no na druhú stranu, určite sa oplatí prečítať si ju.  

Súdiac podľa anotácie, čitateľ môže od knižky očakávať príbeh s jemným nádychom trileru či detektívky, kde je hlavnou hrdinkou žena, Delia, ktorej mŕtvu matku našli takmer nahú v rieke. Mala na sebe iba novú podprsenku. Každou stranou sa začínali črtať nové otázky ohľadom jej smrti a posledných dní, pretože všetky okolnosti boli silným protirečením donedávna pulzujúceho matkinho života. Delia sa preto myšlienkami vracia do minulosti, prehrabáva sa trasúcimi prstami vo vyblednutých slovách či obrazoch, ktoré jej utkveli v pamäti. Nič jej nedáva zmysel a jej údelom je, aj napriek bolesti, sondovať a zamýšľať sa nad mamou, jej životom a tým, aké detstvo kvôli nej musela Delia spolu so sestrami mať. 

Zraňujúca láska je ťažším románom, ako som si myslela. Počas čítania som totiž pocítila, že pri takejto próze je naozaj vyžadované dôsledné čítanie a zameriavanie sa na detaily. Román nie je dlhý, kapitoly sa míňajú jedna radosť, ale asi tak v trištvrtine knihy ma opantal pocit, či som niečo počas čítania neprehliadla, či mi neunikol akýsi detail. Domnievam sa a zároveň dúfam, že nie. Pravdepodobne. Ak by to tak bolo, tak by som z môjho pohľadu (aj keď niekto to určite vníma ako plus knihy) vyčítala autorke akúsi vláčnosť, pre mňa až príliš jemnú kresbu dejovej línie, kedy sa čitateľ sem-tam stratí a nevie, či mu niečo neušlo. Niekedy som v príbehu a spojitostiach tápala , aj keď musím uznať, že v knihe nebolo až tak veľa napätia a akcie, ako som očakávala. Skôr by som povedala, že autorkin zámer bol ponoriť sa do psychiky postáv, predovšetkým teda Delie, vykresliť minulosť a ostatné postavy, ktoré Deliu počas života formovali. 


"Nevedeli sa dočkať, kým prídu domov a zabudnú."
Síce dejová stránka bola pre mňa miernym sklamaním, totálne ma dostal autorkin štýl a opisovanie. Po tomto zážitku silno pochybujem, že by sa za pseudonymom mohol skrývať muž. Ženské vnútorné monológy či myšlienkové postupy sú tak autentické a naturalisticky ženské, až som miestami mala pocit, že autorka ide až do prílišnej (možno zbytočnej?) hĺbky ženského každodenného života. Po čase som si však uvedomila, že ak ide o ženu, takéto veci, javy, situácie k nej patria a prikývla som na autorkine úprimné vyobrazenie ženy. Naozaj, Ferrante dokáže majstrovsky opísať ženu nielen zvonku, ale predovšetkým zvnútra, s obsiahnutím jej najcitlivejších a najintímnejších myšlienok a pocitov.

Popravde, bola som naozaj veľmi zvedavá na slávnu Ferrante, no nemôžem povedať, že si ma touto knižkou do smrti získala. Neohúrila ma tak, ako som očakávala, ale navnadila ma prečítať si Geniálnu priateľku, ktorú mám už asi dva roky doma a ešte som si na ňu nedokázala nájsť čas. S veľkým potešením by som porovnala autorkin štýl a progres. Od Zraňujúcej lásky som síce očakávala niečo iné, ale páčilo sa mi aj to, čo som dostala- možno nie napätý príbeh, skôr psychologický, so sondou do ženskej duše. Do jej spomienok, nechcených a zabudnutých momentov, zavŕtaných do budov rozpáleného Neapolu.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Inaque, ktorému môžme vďačiť za príliv kvalitnej literatúry na našom trhu :) 

Komentáre

  1. Strašne sa mi páči, akou záhadou Ferrante je. Že nevieme kým je a máme iba možnosť čítať jej diela. Trochu skúmať jej myšlienky, osobnosť cez jej slová, no aj to len odhadom a nepresne. Má to také zvláštne čaro.
    Čítala som od nej Geniálnu priateľku, zhruba rok dozadu a bola som nadšená. Taktiež sa mi páčil štýl písania, ktorým si ma získala zrejme najviac a príbeh mal svojskú, výbornú atmosféru. Verím, že sa ti to bude páčiť :). Je mi však ľúto, že ani po roku som sa ešte nedostala k druhému dielu. Bola som odhodlaná po ňom siahnuť takmer ihneď, až som sa napokon pristihla, ako to neustále odkladám. Čo je škoda, samozrejme. No verím, že už čoskoro... Celkom ma zaujali aj tieto sólové knižky. Doteraz som si o nich nič nezisťovala, takže si mi ich o niečo priblížila. Ďakujem za tip. Pekný deň :)!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No práve si ma dosť slušne nalákala na Geniálnu priateľku :) Ďakujem za prečítanie recenzie a komentár. Maj krásne leto!! :)

      Odstrániť
  2. Od Ferrante som zatiaľ ešte nič nečítala, ale určite sa chystám. Tvojou recenziou si ma však na Zraňujúcu lásku veľmi nenavnadila, asi radšej najprv siahnem po všade ospevovanej Geniálnej priateľke.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky