Sto mien
Čo by ste urobili, keby vám vaša zomierajúca šéfredaktorka zanechala zoznam so sto menami bez jediného odkazu? S menami úplne neznámymi a bez súvislostí?
Novinárka Kitty sa pustí do pátrania a okrem nových priateľov spoznáva aj samú seba.
Autor: Sto mien
Počet strán: 302
Žáner: romantický s peknou myšlienkou
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2013
Anotácia:
Kitty Loganová je novinárka časopisu Etcetera, ktorý založila jej najlepšia priateľka Constance s manželom Bobom pred desiatimi rokmi. Constance bola vždy výnimočná- mala iný pohľad na svet, jej články skrývali myšlienku a pri rozhovoroch sa pýtala také otázky, aby odpovedajúci povedal aj niečo, čo vlastne nechcel vyzradiť. Mala aj výnimočný vkus a bola neuveriteľná bordelárka. So svojím manželom Bobom založili uznávaný časopis, ktorý síce nečítal každý druhý Ír, ale takmer každý ho poznal, bol na úrovni a mal šťavu. Keď do neho prišla Kitty, Constance v nej videla potenciál. Zamestnala ju a stali sa najlepšími priateľkami, aj keď Constance bola staršia.
A teraz Constance umierala. Na rakovinu.
Keď ju raz príde Kitty navštíviť, opýta sa jej, že či existuje nejaký článok, ktorý vždy chcela napísať, ale neurobila to. Odpoveď pre ňu bude zoznam so stovkou mien, ktorý na prvý pohľad vôbec nič nespája. Lenže keď ho konečne Kitty nájde doma u Constance, nestihne jej vysvetliť čo s ním má robiť, lebo... už bolo neskoro. Bola navždy preč.
Okrem zoznamu bude Kitty trápiť ešte niečo- za sebou má neospravedlniteľný škandál o ktorom momentálne debatuje celé Írsko, má namierené na súd a ľudia jej to škaredými činmi a článkami len pripomínajú. V podstate má obdobie sucha- nevie nič dobré napísať, hrozí jej výpoveď z časopisu a hryzie ju svedomie.
No možno práve tento zoznam jej je súdený- aby sa vzchopila, zabúdala na najlepšiu kamarátku len v tom najlepšom, stretla lásku a napísala článok, s ktorým sa opäť vráti na vrchol. Nezostáva jej nič iné, iba s mobilom pri uchu a zápisníkom v ruke zistiť, čo je jej úlohou. Aby objavila nielen tajný odkaz od Constance, ale aj seba samú.
Moje hodnotenie:
Od C. Ahern som ešte čítala jej populárnejšiu knihu- S láskou Rosie, ktorá ma milo prekvapila. Teda keď som dostala túto knihu, bola som pomerne zvedavá a pustila som sa do nej asi tak po polroku. Síce má jednoduchú, ale jemnú obálku, viac ma zaujala tá anotácia. Cítila som z nej úžasný príbeh, kde treba čítať medzi riadkami. Ahernová podľa mňa píše tak citlivo a dojemne so skrytou myšlienkou, miestami mi trošku aj pripomínala Greena.
Táto kniha neprevŕšila S láskou Rosie, ale som rada, že som si ju prečítala. Hovorí ju síce rozprávač a s Kitty sa teda človek až tak super neoboznámi, bol to fajn príbeh. Taký pohodový- ako uliaty na jesenné upršané večery.
Knihu som čítala približne šesť dní a čítala sa mi tak inak. Nebolo to napínavé, ani na každej strane zaláskované a vôbec som nelipla na každej strane. No je to tak ľahko a pekne vyrozprávané, že som čítala a čítala a odrazu som prišla, že som prečítala sto strán. Pritom sa tam toho ani veľa neudialo, ani tam nebolo nič prevratné, ale už som mala za sebou tretinu knihy.
Tá prvá tretina sa tak trochu vliekla a oboznamovala ma s Kittinou kariérnou a aj psychickou stránkou. A vôbec som jej nezávidela. Nebola v ľahkej pozícii a keď konečne dostala do rúk ten zoznam, trošku sa to začínalo hýbať. Odrazu na scénu prišli ďalšie postavy, výčitky svedomia a ostré situácie, že som si pomyslela, že to nebude taká strata času. Dodnes vlastne neviem ako som tú knihu prečítala, tak mi to zbehlo, keď som mala čas. Pôvodne som si myslela, že to bude také slabšie, ale po dočítaní som si uvedomila, že treba čítať medzi riadkami a zamyslieť sa nad celým príbehom. A celý sa mi odrazu začal páčiť.
Meno Kitty ma neskutočne vytáčalo, lebo stále som mala pocit, že z dakade vyskočí mačka a bude pýtať granulky. To meno mi tam vadilo a dráždilo ma, ale prežila som. Síce s hlavnou hrdinkou som sa až tak nezoznámila a v podstate nemala vykreslené nejaké charakteristické črty, bola taká priemerová. Nachádzala sa v zlom období svojho života, veľa ľudí ju zradilo a tak trochu som ju aj obdivovala. Nie vždy som sa s ňou zhodla, ale mala som ju rada. Aj keď z pohľadu kritika to bola na hl. hrdinku taká sivá myška a nebola ničím výnimočná(a teraz mi napadlo, že to asi malo nejaký dôvod...aha), mala som ju rada a okrem mena mi an nej nič neliezlo na nervy.
Steve bol Kittin najlepší priateľ asi od vysokej, bol tiež novinár. On mi prišiel taký normálnejší a takého chlapa by som uvítala aj ja. Bol to pravý kamarát, aj keď na konci ma trochu autorka prekvapila, ale... nevadilo mi to.
V príbehu bolo naozaj celkom veľa postáv, no mali by ste sa s nimi zoznámiť aj vy. V prvom rade, boli to obyčajní ľudia s neobyčajnými príbehmi. Inováciou bolo aj to, že láska nehrala hlavnú úlohu. Autorke napadla krásna myšlienka- že aj ten najobyčajnejší človek má krásny životný príbeh a určite nie je nudný.
Celkovo knihu hodnotím na 3,5 hviezdičky, lebo bola to taká lepšia oddychovka. Určite je to asi najvhodnejšia knižka na upršaný večer s čajom v ruke. Z tej väzby som síce mala občas nervy, ale obsahuje naozaj pekný príbeh. Až ma to zaskočilo, aj dojalo. Myslela som si, že to bude dosť slabé, ale vôbec nebolo. Aherová knihu napísala krásne a skrýva v sebe aj neobyčajný príbeh obyčajných ľudí.
Novinárka Kitty sa pustí do pátrania a okrem nových priateľov spoznáva aj samú seba.
Autor: Sto mien
Žáner: romantický s peknou myšlienkou
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2013
Anotácia:
Kitty Loganová je novinárka časopisu Etcetera, ktorý založila jej najlepšia priateľka Constance s manželom Bobom pred desiatimi rokmi. Constance bola vždy výnimočná- mala iný pohľad na svet, jej články skrývali myšlienku a pri rozhovoroch sa pýtala také otázky, aby odpovedajúci povedal aj niečo, čo vlastne nechcel vyzradiť. Mala aj výnimočný vkus a bola neuveriteľná bordelárka. So svojím manželom Bobom založili uznávaný časopis, ktorý síce nečítal každý druhý Ír, ale takmer každý ho poznal, bol na úrovni a mal šťavu. Keď do neho prišla Kitty, Constance v nej videla potenciál. Zamestnala ju a stali sa najlepšími priateľkami, aj keď Constance bola staršia.
A teraz Constance umierala. Na rakovinu.
Keď ju raz príde Kitty navštíviť, opýta sa jej, že či existuje nejaký článok, ktorý vždy chcela napísať, ale neurobila to. Odpoveď pre ňu bude zoznam so stovkou mien, ktorý na prvý pohľad vôbec nič nespája. Lenže keď ho konečne Kitty nájde doma u Constance, nestihne jej vysvetliť čo s ním má robiť, lebo... už bolo neskoro. Bola navždy preč.
Okrem zoznamu bude Kitty trápiť ešte niečo- za sebou má neospravedlniteľný škandál o ktorom momentálne debatuje celé Írsko, má namierené na súd a ľudia jej to škaredými činmi a článkami len pripomínajú. V podstate má obdobie sucha- nevie nič dobré napísať, hrozí jej výpoveď z časopisu a hryzie ju svedomie.
Čo považoval za logické,
pre Constance logické nebolo.
pre Constance logické nebolo.
Moje hodnotenie:
Od C. Ahern som ešte čítala jej populárnejšiu knihu- S láskou Rosie, ktorá ma milo prekvapila. Teda keď som dostala túto knihu, bola som pomerne zvedavá a pustila som sa do nej asi tak po polroku. Síce má jednoduchú, ale jemnú obálku, viac ma zaujala tá anotácia. Cítila som z nej úžasný príbeh, kde treba čítať medzi riadkami. Ahernová podľa mňa píše tak citlivo a dojemne so skrytou myšlienkou, miestami mi trošku aj pripomínala Greena.
Táto kniha neprevŕšila S láskou Rosie, ale som rada, že som si ju prečítala. Hovorí ju síce rozprávač a s Kitty sa teda človek až tak super neoboznámi, bol to fajn príbeh. Taký pohodový- ako uliaty na jesenné upršané večery.
Všetci robíme chyby, niekto väčšie, niekto menšie,
ale nikto z nás nie je dokonalý.
Využívame ich na to, aby sa z nás stali lepší novinári,
Využívame ich na to, aby sa z nás stali lepší novinári,
a čo je dôležitejšie, aj lepší ľudia.
Knihu som čítala približne šesť dní a čítala sa mi tak inak. Nebolo to napínavé, ani na každej strane zaláskované a vôbec som nelipla na každej strane. No je to tak ľahko a pekne vyrozprávané, že som čítala a čítala a odrazu som prišla, že som prečítala sto strán. Pritom sa tam toho ani veľa neudialo, ani tam nebolo nič prevratné, ale už som mala za sebou tretinu knihy.
Meno Kitty ma neskutočne vytáčalo, lebo stále som mala pocit, že z dakade vyskočí mačka a bude pýtať granulky. To meno mi tam vadilo a dráždilo ma, ale prežila som. Síce s hlavnou hrdinkou som sa až tak nezoznámila a v podstate nemala vykreslené nejaké charakteristické črty, bola taká priemerová. Nachádzala sa v zlom období svojho života, veľa ľudí ju zradilo a tak trochu som ju aj obdivovala. Nie vždy som sa s ňou zhodla, ale mala som ju rada. Aj keď z pohľadu kritika to bola na hl. hrdinku taká sivá myška a nebola ničím výnimočná
Steve bol Kittin najlepší priateľ asi od vysokej, bol tiež novinár. On mi prišiel taký normálnejší a takého chlapa by som uvítala aj ja. Bol to pravý kamarát, aj keď na konci ma trochu autorka prekvapila, ale... nevadilo mi to.
Celkovo knihu hodnotím na 3,5 hviezdičky, lebo bola to taká lepšia oddychovka. Určite je to asi najvhodnejšia knižka na upršaný večer s čajom v ruke. Z tej väzby som síce mala občas nervy, ale obsahuje naozaj pekný príbeh. Až ma to zaskočilo, aj dojalo. Myslela som si, že to bude dosť slabé, ale vôbec nebolo. Aherová knihu napísala krásne a skrýva v sebe aj neobyčajný príbeh obyčajných ľudí.
Komentáre
Zverejnenie komentára