Kečupové oblaky

Spravila niečo zlé. Niečo naozaj strašné. A najhoršie na tom je, že sa jej to prepieklo a musí žiť s pocitom viny. 

Autor: Annabel Pitcher                                                

                                                                           
Počet strán: 286 
Žáner: romantický, YA
Vydavateľstvo: Slovart
Rok: 2015

Anotácia: 
Spravila som niečo zlé. Niečo naozaj strašné. A najhoršie na tom je, že sa mi to prepieklo.
Pätnásťročná Zoe má netradičného priateľa - pána Stuarta Harrisa v cele smrti v jednej texaskej väznici. Zoe ale potrebuje niekomuvyrozprávať svoj netradičný príbeh. O tom, ako sa zaľúbila do dvoch chalanov, oboch zradila a ako má na svedomí smrť jedného z nich. Zoe sa uprostred noci vykráda do kôlne za domom, kde si vylieva svoje zlomené srdce na stránky papiera. Píše pánovi Harrisovi listy o všetkom, čo sa stalo od momentu, keď sa zaľúbila, až po náhlu smrť, ktorú vraj spôsobila.
Dlhé mesiace mlčala, všetko sa jej akosi prepieklo. Ale jej život je v troskách a tajne dúfa, že keď niekomu vyrozpráva, čo sa vlastne stalo, konečne sa jej uľaví a bude sa môcť vrátiť do normálu. Pán Stuart Harris jej možno nikdy neodpíše, ale aspoň niekto pochopí, čo ju trápi, lebo aj on môže za smrť svojho blízkeho. 

Moje hodnotenie: 

Prekvapenie. Dosť veľké. Od tejto knihy som nečakala až tak veľa. Anotácia spolu s krásnou obálkou vyzerajú naozaj sľubne, ale aj napriek tomu som nemala veľké očakávania. Ešte aby som nezabudla, veľmi chválim celý dizajn a vzhľad knihy (hlavne tie vtáčiky na boku knihy). 

Celá kniha je písaná vo forme listov. Bolo to písané takým štýlom, ktorý vás nenechal pustiť knihu z ruky a k tomu sa občas zjavili zvraty a odhalenia. V listoch písala Zoe o prítomnosti a počas rozprávania prirodzene prešla do minulosti, čo veľmi chválim. Vďaka tomu som sa často nestrácala.

Zoe, hlavná hrdinka, píše o svojom trápení a minulosti väzňovi, ktorý čaká na svoj trest smrti. Zoe si myslí, že ak niekomu vyrozpráva svoj príbeh, uľaví sa jej a bude môcť žiť ľahšie. Spočiatku ma kniha až tak nechytila, ani som sa do nej nejako obzvlášť nezakusla, ale stále tam bolo niečo, čo ma nútilo čítať ďalej.

Naše šťastie bolo väčšie než pocit previnenia.

Čo mi však na knihe vadilo, bol vek Zoe. Akože na pätnástku bolo toto dosť... nevhodné. Keby mala hrdinka sedemnásť, bolo by to úplne ideálne a táto chybička krásy by mi nevadila. Čo sa týka ostatných postáv, väčšinu som si obľúbila, dokonca aj pána Harrisa, ktorý v knihe nevyriekol ani slovo. Podľa anotácie vieme, že Zoe sa zamotá s dvomi chlapcami (ktorí majú niečo spoločné a keď som sa to dozvedela, bola som v šoku a chcela som rýchlo čítať ďalej), ale uvítala by som, keby bol príbeh o niečo dlhší a vzťahy by boli ešte uveriteľnejšie a silnejšie.

Počas čítania som celý čas rozmýšľala, čo také sa asi mohlo stať v ten večer. V ten večer. A prečo sa jej to prepieklo? A komu ublížila? V hlave som si vytvárala rôzne spojitosti a scenáre, no musím premyslené a za to ju chválim. Po dočítaní knihy som sa musela dosť často zamýšľať nad jej koncom. Dostalo ma to. Bolo to prudké, nečakané a smutné. Po tom, ako Zoe dopísala svoje listy, nájdeme listy od iných osôb a konkrétne jeden z nich, mňa úplne položil do kolien. Krásne. Naozaj krásne je napísaná celá kniha. Nedávala som jej veľké nádeje, ale má myšlienku, ponaučenie a možnože aj keď vás nevtiahne hneď na prvý krát, oplatí sa vydržať do konca.

uznať, že niečo takéto som nečakala. Autorka to mala naozaj celé

"Zoe, nič neľutujem. Možno by som mal, ale neľutujem." 

"Ani ja. Ani trošku."

Ak máte radi YA, knihy, ktoré vás prekvapia alebo vo vás zanechajú dojem a chcete sa nad ich koncom zamýšľať, táto kniha je pre vás. Správne letné čítanie alebo len taká oddychovka, keďže kniha nie je dlhá. Knihu hodnotím na päť hviezdičiek, aj keď má svoje chybičky krásy.