Ivica Ďuricová: Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia

Ivica Ďuricová je autorka, ktorú vydavatelia trinásťkrát odmietli. Nakoniec to vzala do vlastných rúk a jej kniha, Zlaté puto, dýcha v literárnom svete už skoro rok. V týchto dňoch pracuje na pokračovaní. 

Ivica Ďuricová je slovenská copywriterka a autorka kníh. Po dvoch biznisových knihách jej na jeseň 2017 vyšla prvá beletria. Študovala nemecký jazyk na Masarykovej univerzite v Brne a ešte počas

školy založila vlastnú jazykovú školu, ktorú neskôr predala. Okrem písania miluje čítanie, zelený čaj, čokoládu a cestovanie. Najviac na svete jej učaroval Rím. Riadi sa heslom, že skutočná mágia vzniká vtedy, keď slová zoradíte v správnom momente do toho správneho poradia a dokážete pohnúť nielen ľuďmi, ale aj celým svetom... 

1. Dobrý deň, som veľmi rada, že bolo možné s Vami urobiť rozhovor :) Pred rokom Vám vyšla knižka, špionážna fikcia, s názvom Zlaté puto. Odvtedy sa tento príbeh ocitol v rukách mnohých čitateľov a vypočul si mnohé recenzie. Ako vnímate vydanie vašej knihy s odstupom času? Aký je to pre vás pocit držať knihu v rukách?

Ja ďakujem veľmi pekne za oslovenie :) Držať knihu fyzicky v rukách je skvelý pocit. Musím sa priznať, že občas až zabúdam na to, aká výnimočná bola táto udalosť v mojom živote. Vždy mi to ale pripomenie nová recenzia alebo hodnotenie od čitateľov. Ten pocit, vidieť svoj príbeh naozaj na papieri, a dostávať naň tak úžasnú spätnú väzbu, je na nezaplatenie.

2. Dočítala som sa, že s vydaním vašej knihy do podoby, v akej ju poznáme dnes, stojí dlhší a krvopotnejší príbeh ako by si človek mohol predstaviť. Zlaté puto totiž neuzrelo svetlo sveta obvyklým spôsobom, ale o niečo kľukatejším a trpezlivejším...

Áno, Zlaté puto sa rodilo ťažko :) Knihu som napísala ešte v roku 2013, a keďže som už mala skúsenosť s medzinárodným vydaním vo sfére biznisových kníh, dala som rukopis rovno preložiť do angličtiny. Začala som oslovovať zahraničných literárnych agentov a pokúšala sa tak nájsť si vydavateľa v anglicky hovoriacich krajinách. Tento proces však trval dlho a jeho výsledkom bolo 13 odmietnutí. Dodnes ich mám rovnaký počet ako J.K. Rowlingová pri Harrym Potterovi :-D Ku knižnému biznisu to patrí, no mňa to aj tak celkom roztrpčilo a na príbeh som zanevrela. Uložila som ho do zásuvky a pomerne dlho tam odpočíval nedotknutý. Potom som stretla spisovateľku Vlaďku Šebovú, čo je dievča v mne podobnom veku. Stali sa z nás dobré priateľky a Vlaďka do mňa neustále zabŕdala, aby som príbeh vydala. Keďže už som nechcela počuť ďalšie nie, rozhodla som sa ísť do vydania pod vlastnou značkou. To však znamenalo zabezpečiť si najskôr dopredu nemalé financie, keďže vydanie papierovej knihy sa hýbe v tisícoch Eur. A tak som sa rozhodla skúsiť crowdfunding. Ide o tzv. kolektívne financovanie, alebo laicky aj časovo obmedzený predpredaj, ktorý autorovi zabezpečí dopredu prostriedky na vydanie knihy. Kampaň sa podarila, a tak mohla kniha uzrieť svetlo sveta.

3. Živíte sa písaním alebo je to len vaša záľuba?

Už roky fungujem ako copywriter, teda tvorca reklamných textov pre klientov. Pre rôzne firmy tvorím texty na ich web stránky či tlačové materiály, vymýšľam názvy firiem a slogany, alebo školím ľudí, ako pútavo písať. Čiže áno, živím sa písaním, zatiaľ ale nie písaním kníh. Tie sú mojou veľkou vášňou a koníčkom, no zatiaľ nie živobytím. Verím ale, že jedného dňa ma budú živiť :)

4. Chceli ste byť odmalička spisovateľkou alebo ste vyštudovali niečo úplne iné a vzápätí ste sa v knihách opäť našli?

Pamätám si, že už ako malé dieťa ma fascinovali knihy. Aj keď som nevedela čítať, listovala som si v knižkách a podľa obrázkov som si vymýšľala príbehy a rozprávala ich každému, kto ma bol ochotný počúvať. Neskôr, keď ma naučili čítať, som knihy hltala a trávila hodiny v školskej knižnici. Bola som taký ten typický bifľoš :) Milovala som slohy a svoju prvú rozprávku som napísala ako 7-ročná. Čítanie a písanie ma vždy bavili zo všetkého najviac. Keď som neskôr zistila, že všetky tie príbehy tvoria ľudia, ktorých volali spisovatelia, samozrejme, že to bol hneď môj sen. Dlho však ostal iba snom, pretože okolie do mňa vtĺkalo klasické presvedčenie, že ako spisovateľka sa neuživím. Šla som teda študovať jazyky a istý čas som sa im aj venovala ako lektorka. Potom ma to stiahlo naspäť k písaniu a už som pri ňom ostala. Knihy prišli postupne ako logické vyústenie toho, že som denno-denne pracovala s textom. Veľa som písala o biznisových témach, takže moje prvé dve knihy boli práve z tohto prostredia. Beletria bol nesplnený sen, ktorý som si splnila až minulý rok so Zlatým putom.

5. Rada sa pýtam autorov, či majú nejaké rituály pri písaní, resp. kedy sa im píše najlepšie. Máte aj vy nejaké zvyky alebo píšete vždy a všade?

Zvyky nemám. Veľmi dobre sa mi píše v noci, som taká nočná sova. Všade je ticho, nikto nevolá, nepíše maily, neotravuje na Facebooku. Vtedy mám maximálny pokoj na tvorbu. Veľmi dobre sa mi píše aj v knižniciach, kde je ticho a taký akýsi magický duch kníh a príbehov. Mnoho spisovateľov píše po kaviarňach, no ja nie som ten typ. Na prácu potrebujem absolútne ticho, často neznesiem ani hudbu. Potrebujem počúvať svoju múzu a tá má veľmi tichý hlas :)

6. Počula som, že na svete je už aj anglický preklad Zlatého puta v e-formáte. Aké máte ambície?

Áno, Zlaté puto vyšlo pod anglickým názvom The Golden Bond už aj celosvetovo. Opäť som sa rozhodla pre selfpublishing a knihu vydala cez Amazon Kindle Direct Publishing platformu. Počas prvého týždňa som knihu ponúkla zadarmo a v rebríčku voľne dostupných ebookov sa na Amazone v kategórii špionážne thrillery dostala medzi 20 najsťahovanejších. To ma obrovsky potešilo a povzbudilo do ďalšej práce. Presadiť sa na celosvetovom trhu nie je ľahké, je tu veľká konkurencia. No pracujem na tom, aby sa Zlaté puto v angličtine dostalo medzi čo najväčší počet zahraničných čitateľov.

7. Pracujete na druhom dieli? Na čo sa môžeme tešiť?

Áno, pokračovanie mám rozpísané a chcela by som ho dokončiť do jesene, aby mohlo vyjsť niekedy v októbri / novembri. Uvidíme, ako všetko pôjde. Zatiaľ nechcem veľa prezrádzať, no dozvieme sa, kto Sofii poslal záhadný list a na scénu sa vráti aj obľúbený zloduch Adam. Jeho postavu si mnohí veľmi obľúbili a ja sa veľmi teším na písanie jeho interakcií s našou hlavnou dvojicou. Čitatelia sa môžu tešiť aj na nové postavy a na hlbší pohľad do toho, ako funguje digitálna špionáž a čo všetko dokáže spraviť s našimi vzťahmi.

8. Mali ste líniu príbehu (či už knihy alebo série) premyslenú od začiatku alebo sa vám postupne časom odkrývala sama?

Úplne na začiatku som mala v hlave len hlavnú postavu Sofiu. Postupne som pridala boj dvoch tajných agentov. Tam niekde som sa v príbehu zasekla, až kým mi nepomohol Edward Snowden, ktorý v roku 2013 vyšiel na svetlo sveta so svojimi šokujúcimi odhaleniami o internetovom súkromí a špehovaní. Vtedy som vedela, že toto použijem do príbehu. Ako som písala, dej sa začal sám formovať, až som prišla celkom na koniec prvej časti. Zvyšok trilógie mám dnes približne premyslený, ale ešte sa môže veľa zmeniť počas samotného písania.

9. Príbeh Sofie, Williama a Adama sa odohráva v horúcom talianskom Ríme. Prečo ste sa rozhodli vsadiť príbeh do konkrétneho mesta? Máte k nemu blízko?

Rím milujem. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest na svete. Mám ho pomerne dobre prechodený a cítim sa tam už ako doma. Chcela som do príbehu použiť mesto, ktoré bude ostro kontrastovať s jeho hlavnou zápletkou. Digitálna špionáž a chaos tajných klubov je v úplnom protiklade k pokojnej atmosfére tejto južanskej metropoly. A práve v tom je ten vtip. Na mieste, akým je Rím, by nikto nečakal niečo ako existenciu Veľkého brata. A predsa... ako v duchu hesla pod lampou býva najväčšia tma.

10. Bude aj druhý diel vsadený do konkrétneho iného mesta či opäť do Ríma?

Časť deja sa opäť odohrá v Ríme. Sofia tu potrebuje navštíviť dve dôležité miesta, ktoré jej pomôžu pochopiť jej Dar. Myslím, že knihomoli budú z týchto zastávok nadšení :)

Potom sa presunieme do ďalšieho mesta, ktoré mi je srdcu blízke a môžem prezradiť, že je to tiež európska metropola.

11. Keďže ide o špionážny príbeh, veľkú úlohu v ňom zohráva technológia, dáta a počítače. Ako vnímate dnešnú internetovú dobu, kde dokážete vždy všetko nájsť alebo si niečo vygoogliť? Myslíte si, že internet je nebezpečné miesto?

To, že dokážeme na internete toho veľa nájsť a že nás spája, je jeho dobrá stránka. Táto minca má ale aj svoju odvrátenú tvár. Všetko, čo vyhľadávate, lajkujete, sledujete, komentujete a postujete, sa zhromažďuje na rôznych serveroch po celom svete. Všetky tieto informácie a ich nespočetné kópie sú uskladňované, analyzované a vyhodnocované. Často za účelom skvalitňovania služieb, no bohužiaľ, sú aj zneužívané. Presne to odhalil whistleblower Edward Snowden, ktorý pracoval pre americké tajné služby. Dnes už celosvetové sledovanie nie je žiadna konšpirácia, ale potvrdený fakt. To, že všetci máme digitálnu stopu plnú citlivých informácií, ktorá je niekde uložená a majú na ňu dosah nielen technologickí roboti, ale aj živí ľudia, je nebezpečné. Ľudský faktor totiž môže zlyhať. Nechcem tým povedať, že teraz máme všetci žiť v jaskyni a už nikdy sa nedotknúť počítača ani mobilu, no mali by sme byť opatrnejší v tom, čo všetko riešime v digitálnom priestore. Už aj na Slovensku máme prípady toho, ako sa zázračne zrazu na verejnosti objavili súkromné Facebookové konverzácie politikov napr. s milenkami. Ak teda niekto veľmi chce, k citlivým digitálnym informáciám sa dostane, a potom vám môže ublížiť. Aj o tomto píšem v Zlatom pute.  

Autorke ďakujem veľmi pekne za poskytnutie rozhovoru :) 

Moju recenziu na Zlaté puto si môžete prečítať TU.