Zlaté puto

Ak by ste boli s niekým zviazaný zlatým putom, nechali by ste sa viesť osudom? 

Autor: Ivica Ďuricová                                                                      

Žáner: špionážny, romantický 
Počet strán: 337 
Vydavateľstvo: ADLERVIA s.r.o. 
Rok: 2016 

Pôvodná anotácia: 
ZLATÉ PUTO je mystery román zasadený do sveta utajených agentúr a modernej digitálnej špionáže. Autorka vás zavedie do sveta túžby po moci, zákulisných ťahov, tichých divákov a horúcich blikajúcich skríň, papierov s vysokou gramážou, klenotov, čierneho oblečenia, kníh, rýchlych áut, nikdy nekončiacich bitiek, falošných bánk a zakázaných vzťahov.
O čom je celý príbeh?
Keď sa Sofia, nič netušiaca majiteľka baliaceho servisu, nechtiac dostane do boja dvoch odvekých rivalov Williama a Adama, jej život začne ísť prudko dolu z kopca. Zrazu odhaľuje prastaré umenie charizmágie a sama zisťuje, že má dar, ktorý vôbec nechcela.
Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v talianskom Ríme sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Stane sa obetným baránkom a je donútená pykať za chyby iných.
Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet...
Na ktorú stranu sa pridáte vy? Vyberiete si zmysel pre spravodlivosť alebo túžbu po moci? A je toto rozhodnutie vôbec také čierno-biele?
Zlaté puto je prvou časťou trilógie, knižná séria bude mať ďalšie dve pokračovania. 

Moje hodnotenie: 

Pamätám sa, že ešte minulý rok, keď kniha vyšla, na mňa stále vyskakovala reklama na Zlaté puto. Aj napriek tomu som sa na knihu nechystala, pretože jednak som nemala čas a jednak už dosť dlho čítam také knihy, ktoré naozaj chcem a potrebujem prečítať. Nepomohlo tomu ani stretnutie s autorkou Ivicou na Bibliotéke v Bratislave. Až teraz, nedávno, sa mi knižka dostala do rúk s prekrásnym venovaním a pútavou obálkou. Totižto až teraz, keď mám knihu v rukách, si uvedomujem, aká je to prekrásna a prepracovaná obálka. Má hlbší význam ako to vyzerá na prvý pohľad. 

Začiatok knihy bol trošku mätúci, pretože asi prvých dvadsať strán som sa iba hľadala, opakovala som si mená postáv a orientovala som sa v texte, ktorý mal dosť divnú členitosť. Dosť ma miatlo, keď sa skončil dvojstranový text, po ňom bola jednoriadková medzera a príbeh pokračoval tam, kde skončil. Trošku mi to vadilo (tak isto ako niektoré prípady písania priamej reči), ale po čase som si na to zvykla a už som si to ani nejako nevšímala. 

Sofia, o ktorej sa vlastne celý príbeh točil, bola taká pohodová hlavná hrdinka: ani nie namyslená, ani spomalená či hlúpa nebola. Skôr mi na nej vadilo, že bola až prehnane citlivá a plakala aj na miestach, kde síce mohla lamentovať, ale plakanie mi v takých scénach prišlo zbytočné a nevhodné. A William, mužská hlavná postava, ma bohužiaľ sklamala. Spočiatku sa jeho charakter pomaličky rozvíjal a mala som ako-takú predstavu aký bol charizmág a agent. Lenže to je tak všetko. William bol možno veľmi schopný a šikovný charizmág upnutý na pravidlá, lenže to, akou bol osobou ako človek, som si mohla akurát tak domyslieť. Chýbalo mi tam viacej opisov a vyobrazenie jeho prirodzenej povahy. Možno práve kvôli tomu som si ho až tak neobľúbila a necítila som k nemu veľké sympatie. Za to musím uznať, že kniha Zlaté puto, je prvá kniha, kde som mala radšej zápornú postavu ako kladnú. Adam mi totiž prirástol k srdcu oveľa viac ako William, samozrejme, až na konci. Vnímala som totiž skôr jeho psychológiu a zatrpknutosť z minulosti ako jeho súčasné rozpoloženie. 

Atmosféra príbehu bola nenapodobiteľná, pretože príbeh sa odohrával v Taliansku, hlavní hrdinovia sa prechádzali buď po luxusných hoteloch alebo v nablýskaných autách a neustále im za chrbtom sliedilo nebezpečenstvo. Síce šlo v príbehu hlavne o Williama a Sofiu, mimo toho sme mali možnosť spoznať aj iné postavy. Páčilo sa mi, že svet v ktorom sa príbeh odohrával bol premyslený, mal svoju históriu a príbehy z minulosti.

Štýl autorky bol príjemný a svieži, vedela veľmi dobre opísať jednotlivé veci a miesta (zvlášť historický Rím) a vymyslieť vcelku originálnu zápletku knihy. Naozaj som od tohto príbehu nečakala až tak veľa. Predpokladala som, že to bude príjemné letné čítanie, ale nie niečo, od čoho sa nebudem vedieť odtrhnúť a čítať až do rána. Naozaj som veľmi rada, že som si knihu Zlaté puto mala príležitosť užiť a vcítiť sa do špionážneho prostredia v rozpálenom talianskom Ríme. Koniec sa skončil, ako inak, napínavo, takže už teraz sa neviem dočkať pokračovania! 

Za recenzný výtlačok ďakujem spisovateľke Ivici Ďuricovej :)