Mojich 5 chýb pri blogovaní

Už nejaký dlhší čas ma trápila otázka, o čom napísať článok. Recenzie nie sú problém, knihy čítam, stačí si nájsť čas na ich napísanie, ale článok, to je úplne iná káva, pretože potrebujete vymyslieť dobrú tému, o ktorej vás bude baviť písať. Na mojom blogu môžete nájsť články o písaní, mladých spisovateľoch, filmoch... a teraz už aj o blogovaní. Rozhodla som sa s vami podeliť o mojich 5 najväčších chýb, ktorých som sa dopustila (a časom aj zbavila). Nehanbím sa za ne, boli súčasťou štvorročného vývoja blogu, ale chcem sa o ne s vami podeliť, aby som vám možno trošku otvorila oči, a aby ste si nabudúce pri čítaní iných blogov začali všímať maličkosti a detaily, na ktorých záleží.

1. VZHĽAD BLOGU 

Aká som len bola naivná, keď som si myslela, že ide o kvalitný obsah a nie o vzhľad blogu. Veľká chyba. Časom som totiž zistila, že bohužiaľ, niekedy je najpodstatnejšia estetika blogu a nie nejaký obsah a recenzie, ktoré píšete a editujete dve hodiny. Zo začiatku mi bolo úplne jedno, akú farbu/pozadie bude blog mať, akým písmom budú napísané príspevky či ako na vás bude blog na prvý pohľad pôsobiť. V marci tohto roku, kedy som uvažovala, že s blogom skončím, sa udiala asi najväčšia zmena vzhľadu blogu. Dala som si záležať, pretože som si povedala, že buď s tým seknem alebo v tom budem pokračovať (ale omnoho aktívnejšie a kvalitnejšie). No za moju úplne najväčšiu chybu (čo sa týka vzhľadu), považujem to, že som k recenziám používala fotky a obrázky z internetu. Bolo to samozrejme omnoho ľahšie ako donekonečna fotiť knižku zo všetkých možných uhlov (ako to robím teraz), ale aspoň už viem, že keď používam vlastné fotografie, blog naozaj dýcha a má svoj vlastný štýl. Snáď mu to zostane.

(My atoms love your atoms. Its chemistry.)


2. RECENZIE 

Nikto sa nenarodil s vedomím, ako správne písať recenzie (takže sa asi nemám za čo hanbiť), horšie je, keď si svoje chyby neuvedomíte/nevšimnete alebo nemáte záujem sa zlepšiť. Moje prvé recenzie boli fakt katastrofa (názorná ukážka TU). Iste, bola som omnoho mladšia a mala som toho menej prečítaného, čo sa, samozrejme, odzrkadlilo na mojej štylistike a vyjadrovaní sa, ale mohla som sa snažiť viac. Vždy som sa parádne vedela rozpísať a ochkať nad obálkou (tie teraz okomentujem max. v príspevku na instagrame), nevedela som ani ako mám moje dojmy podať, ale asi strop toho toho všetkého bolo to, že som vyzrádzala spoilery. Nie preto, že by som vám chcela skaziť dojem z čítania, len som bola strašne nadšená z toho, že viem čo sa tam stane a vy nie. Takže v mojich prvých recenziách nájdete všetky začiatočnícke chyby, aké tam mohli byť. Netvrdím, že teraz píšem skvelo, ale určite je to lepšie. Vždy sa preto neskutočne teším, keď mi niekto recenziu pochváli. Totižto čím viac ich píšem, tým mám väčší pocit, že ich písať neviem a že je to naozaj ukrutne ťažké.

3. ANOTÁCIA 

Viem, viem, tento bod by mal patriť k druhému bodu, pretože je súčasťou komplexnej recenzie, ale myslím si, že je to veľmi dôležitý bod, ktorému treba venovať pozornosť. Ešte stále je mnoho blogerov, ktorí v prvej časti recenzie skopírujú anotáciu z internetu a potom prejdú k vlastnému názoru. Donedávna som to robila aj ja, veď je potrebné vedieť, o čom kniha je, lenže... Popravde, je to zbytočné. Len veľmi málo ľudí si tú anotáciu prečíta dokonca a koniec- koncov, práve váš názor a kritika by mali čitateľa donútiť k tomu, aby si vyhľadal anotáciu a potrebné informácie o knihe. Máte ho nalákať, vzbudiť v ňom zvedavosť- nie mu všetko predostrieť. Druhá vec je, že skopírovaná anotácia je stále cudzia anotácia a to uberá vášmu blogu na originalite. Aj ja som len nedávno nabehla do takéhoto "režimu", kde rovno píšem súvislý text. V recenzii jednoduchými vetami naznačím o čo v knihe ide, ale sústredím sa skôr na vyjadrenie môjho názoru. Celá recenzia je preto len a len môj výtvor (vrátane fotografií), čo je, verte mi, skvelý pocit.

4. SOCIÁLNE SIETE 


Je potrebné byť s vašimi čitateľmi v neustálom kontakte. Jedna z najlepších vecí, ktoré môžete urobiť pre svoj blog, je rozšíriť mu publikum. A ako sa to robí v dnešnej dobe? Predsa prostredníctvom sociálnych sietí. Facebook, instagram, twitter, čo len chcete... Mne najviac vyhovuje instagram, pretože ho mám zo všetkých sociálnych sietí najradšej a nejako sa mi tam podarilo získať aj najviac sledovateľov. Všetko ide cez obrázky a fotky, čo je len dobre. Druhá nevýhoda instagramu je tá, že musíte mať fantáziu. Mávam obdobia, kedy mám neskutočnú chuť fotiť knihy a hrať sa s tým, no inokedy (napríklad teraz), sa do toho nútim a preklínam to. Aktivita tým pádom upadá. Je aj dosť dôležité nájsť si svoj štýl- niekto fotí knihy iba s kávou, niekto aj s čajom, šálom, svetrom, záložkami, niekto v prírode... Ja sa ešte pomaly hľadám a tak na mojom instagrame nájdete rôznu zmesku knihomoľských momentov.






5. AKTIVITA 

To je asi najdôležitejší faktor úspechu. Keď je bloger aktívny, píše články a fotí, dáva tým najavo, že na svojich sledovateľov nezabudol a myslí na nich. To isté platí aj o druhej strane. Môj večný kameň úrazu (a stavím sa, že aj mnohých iných blogerov) bol vždy ten, že som si popri škole nedokázala nájsť čas (a častokrát ani chuť) na napísanie príspevkov. Kvôli tomu častokrát blog upadá a ľudia naň zabúdajú. No skúsila som si nadbehnúť- teda napísať viacero príspevkov naraz, aby som ich neskôr mohla postupne uverejňovať a poviem vám, je to na nezaplatenie. Nadbehnúť si je úplne super vec, za ktorú si neskôr budete sami vďační. Odkedy to robím, tak sa necítim tak beznádejne, že zas nič nestíham a vy aspoň máte čo čítať :)

Z mojej strany to je nadnes všetko. Privítam akýkoľvek komentár- či už s vašim názorom alebo pripomienkou, čo vám ešte na mojom blogu vadí alebo chýba. Krásny deň!


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky