Zlodejka kníh

Príbeh o malom dievčatku, ktoré sa učilo čítať, písať a kradnúť knihy. Príbeh o dievčatku, ktoré má v sebe odvahu a nekonečnú lásku ku všetkému. Nenarodilo sa do dobrej doby. Neusmievalo sa veľmi. No žila prítomnosť, ktorá bola krutá a nehostinná... spoznala vojnu.

Autor: Markus Zusak                                                                                      

Počet strán: 479
Žáner: román z vojnového prostredia 
Vydavateľstvo: Ikar
Rok: 2014 

Anotácia: 
Píše sa rok 1939. A rozprávač Smrť vám rozpovie veľmi dojemný a krásny príbeh malého nemeckého dievčatka- Liesel. Keďže krutý čas sa blížil, matka Liesel musela ju a jej brata prenechať adoptívnym rodičom. Cestou vlakom si však Smrť niekoho zoberie... a Liesel musí ísť do adoptívnej rodiny sama. Rozlúči sa so svojou matkou a to netuší, že naposledy. 
Nová mama Rosa je zavalitá a nižšia žena. Je taká, aká má byť, aj keď používa nadávky a kričí- no to len na tých, ktorých skutočne miluje.
Nový ocko Hans je dobráčisko zo zlata. Prvé dni Liesel chráni a pomáha jej zvyknúť si na nové prostredie. Keďže Liesel bude mať každú noc močné mory, ocko bude proti nim spolu s Liesel bojovať.

Takto nejako sa začína príbeh Liesel, malého dievčatka, ktoré v krátkom časovom úseku prišlo o brata, o mamu a otca nikdy nepoznala. Preto môže byť rado za to, kde ju osud zavial. No môže každý deň bedákať nad tým, kedy. Do nacistického Nemecka, ktoré je tmavé, chladné a neľútostné. Plné hladu, plaču, napätia a špiny. A na jeho čele stojí Hitler. Ocko Hans jedného dňa objaví ukradnutú knihu pod matracom, na ktorom spí Liesel. Je to príručka pre hrobára. Určite to nie je nejako veľmi zaujímavé čítanie, no tu nejde o to "zaujímavé", ale o čítanie. Liesel túži vedieť čítať. Ocko Hans síce veľmi vzdelaný nie je, no nedá sa povedať, že nevie čítať. Lebo celkom vie. A tak Liesel vymení spánok za hodiny so svojím ockom. Za lekcie čítania. Samozrejme, že písmenká sú tie isté, no ich poradie a počet môžu vyjadriť všetko. Slová.
Liesel bude musieť nastúpiť aj do školy, ktorú nebude mať veľmi v láske, no zoznámi sa tam so susedom- volá sa Rudy. Vlasy má citrónovožlté a oči modré. Čistý Nemec. Je to malý šibal, ktorý je drzý, bojovný, odhodlaný a vždy povie na rovinu, čo chce alebo čo si myslí. V tomto prípade sa Liesel bude veľakrát pýtať, či od nej nedostane bozk za hrdinské činy...
No na knihy, krádež kníh, šibalstvá a detské dobrodružstvá dopadá tieň Adolfa Hitlera. Dopadá na všetko. A tak trochu zamieša karty aj istý Max, ktorý je žid a ohrozuje všetko naokolo. No práve on bude Lieselin veľmi dobrý kamarát, no to je tajné.
Bombardovanie sa blíži, kríza narastá a rozprávač Smrť má veľa práce...

                                                                                    Moje hodnotenie: 

Ak by som sa mala najprv vyjadriť ku obálke- je filmová. Teda ja mám tu filmovú obálku a originálna sa veľmi ťažko dá zohnať. Filmová nie je zlá. Je naozaj pekná a myslím si, že predstaviteľka Liesel sa na stvárnenie veľmi hodí, no som toho názoru, že takáto úžasná kniha ako je táto by mala mať vlastnú obálku. Knižnú a nie filmovú. Tá filmová je len predsa tak trochu ťah biznisu, aby ľudí oslovila...
Knihy som sa trošku obávala. Bála som sa jej a nemala som žiadne očakávania. Ani som poriadne nevedela o čom tá kniha má byť. Výhoda? Určite. Túto knihu som mala v pláne kúpiť si, no neskôr ma to nejako odradilo a nakoniec som ju dostala. Ďakujem Bohu, že sa ku mne nakoniec dostala.
Príbeh rozpráva čitateľovi Smrť. Je teda písaná z tretej osoby čo sa týka Liesel, ináč je písaná v prvej osobe. Neviem, či ste ma pochopili :D. Každopádne kniha je písaná veľmi dobre a jemne. Je rozdelená na desať častí, pričom každá časť má niekoľko kapitol. Ďalšia výhoda- kapitoly sú zväčša dosť krátke a objavujú sa tu aj pasáže ako sú napr.: prekopírovanie úseku z nejakej knihy alebo Smrťove poznámky- v tých väčšinou predpovedal dosť dôležité udalosti, takže ste boli pripravení skoro na všetko.

Kniha je z vojnového obdobia a ja osobne som sa takémuto knižnému prostrediu dosť vyhýbam, no Zlodejka kníh je výnimka. Je písaná veľmi citlivo (až na pár slov a opisov, ktoré však boli nutné), dojemne a milo, no zároveň opisuje skutočnosti, ktoré nie je príjemné čítať, hlavne vtedy, keď si uvedomíte, že toto naozaj bolo. Že v takejto dobe kedysi ľudia žili a bola to skutočnosť. Z toho vám bude najhoršie na srdci. Myslím, že je úplne jasné, že si poplačete- toto je kniha, pri ktorej som doslova plakala. Nie jedna slza dve... Ale niekoľkokrát ma zasiahol plač, že som knihu musela dať nabok.
Keby sa dalo, knihe dám aj šesť hviezdičiek. Lenže limit je limit. U mňa je jednoznačne táto knihy vysoko postavená.
A komu knihu odporúčam? Všetkým. Aj citlivým aj necitlivým dušiam. Verte,že ja patrím k tej prvej skupine a Zlodejka patrí ku mojím najobľúbenejším knihám, je neuveriteľná. To si musíte jednoducho prečítať. Síce som Zlodejku čítala skoro mesiac (nemala som veľmi čas), neľutujem, pretože to nie je zabitý čas. Som rada, že tento príbeh som prežívala tak dlho. Je o dobrodružstve, zlodejčine, odvahe, láske, smrti, šťastí a nešťastí a je o slovách... v tomto prípade zachránili niekomu život.