Čítať knihy len v jednom jazyku? A čo takto osviežiť to...? + Letná narodeninová súťaž!

Každý jeden z nás, sa minimálne v škole, učí nejaký cudzí jazyk- najčastejšie angličtinu. No, samozrejme, sú aj výnimky, ktoré majú radšej nejaký exotickejší jazyk, či už to je španielčina, ruština, nemčina alebo francúzština. V poslednom období sú populárne aj nordické jazyky ako švédčina alebo nórština, či ázijské, no tie sa dajú študovať len mimo školy, v kurzoch...
Či už ovládame angličtinu, ruštinu alebo švédčinu, je to iný jazyk. Každý je niečím výnimočný, ale aj ťažký.A teraz sa tu naskytne otázka pre každého knihomoľa: Netúžite prečítať aspoň jednu knižku v inom jazyku? Predstavte si aký by to bol zážitok...

Pre niekoho je nezvládnuteľná úloha prečítať štyristostranovú knihu v slovenčine. Tí odvážnejší sa púšťajú aj do češtiny. A tých najodvážnejších láka úplne cudzí jazyk. Väčšinou to je angličtina, keďže je najviac rozšírená a učí sa už na základnej škole. Stretávame sa s ňou na internete, vo filmoch či seriáloch. Je dosť mediálne rozšírená a aj preto je obľúbená. Je však jasné, že v popredí sú aj iné európske jazyky. Je to možno aj tým, že máme možnosť študovať aj na bilingválnych gymnáziách a nemusí byť anglické... 

Keď už sme na istej jazykovej úrovni, napadne nás, či nie sme schopní začať pozerať filmy bez titulkov alebo prečítať knihu.
V prvom rade je potrebné vybrať si nie veľmi hrubú, ale zas nie tenučkú knihu. Takú akurát, čo je cca 200 strán, to na začiatok stačí. A určite by sme nemali zanedbať výber. Nejde totiž o to, aby sme prečítali knihu v cudzom jazyku. Ide o to, aby sme jej porozumeli a aby nás dej bavil. Čitateľovi nejde o nejaký "rekord", ale o iný zážitok z čítania. 

Všeobecne je známe, že jazyk sa nenaučíte, dokým nenavštívite tú krajinu a neostanete tam na určitú dobu. Spoznáte tak životný štýl, zvyky a budete nasávať informácie, počúvať rozhovory a budete donútení rozprávať tou rečou, až sa ju naučíte.
No tí, ktorí takú možnosť nemajú a potrebujú sa naučiť cudzí jazyk doma, majú len pár možností. Jednou z nich je pozeranie filmov a videí bez titulkov. Ste tak prinútení započúvať sa, stíhať vnímať, a aj pomocou scén si doplniť chýbajúce informácie. 

No a druhou je čítať články a knihy. Tam budete mať pred očami gramatiku, slová (ktoré si môžete v pokoji preložiť), priamu reč a aj časy, v ktorých má väčšina z nás chaos. Je to však náročnejší a dlhší proces ako pozretie si dvojhodinového filmu. Pretože knižný príbeh je aj plný opisov, myšlienok a všetko ide pomalšie. Nad každou vetou sa pozastavujeme- aký to je čas, osoba, sloveso a snažíme si tú frázu preložiť. Je to však lepšia cesta, pretože z nej môžeme viac nasať z gramatiky a vidíme spôsob písania a vyjadrovania sa.
Na tieto dva spôsoby sú teda odkázaní študenti cudzích jazykov, keď sú doma. Osobne si myslím, že najlepšie je kombinovať filmy s knihami (filmy sú predsa len dostupnejšie a aj lacnejšie). Tiež to závisí od voľného času a aj vôle. No neexistuje lepšie naučenie gramatiky ako čítať knihy. Pretože mozog všetko registruje a pri písomkách sa to prejaví v podobe "intuície". Bude to však signál mozgu, ktorý si niečo podobné zapamätal z čítaného textu. 
Tak čo, skúsite to? 

Mne osobne angličtina nikdy nešla a nemala som ku nej vzťah. No nejakým nedopatrením som sa dostala na bilingválne gymnázium zamerané na španielčinu. Príbehu ako som sa tu nakoniec dostala vás ušetrím, no môžem pokojne povedať, že španielčina sa mi páči oveľa viac. Lepšie sa mi nahlas číta, viac chápem gramatike a súvislostiam. Je síce pravda, že Španieli hovoria strašne rýchlo a obyčajný smrteľník im polovicu nerozumie, lebo všetko zhltnú, ale dá sa to. Možno mi ide viac, lebo som mala lepšiu výučbu. Možno mi bol od narodenia súdený a konečne som sa k nemu dostala. A možno preto, lebo som s aho začala učiť v štrnástich a vtedy som si viac pamätala podobností a nových informácií. Fakt neviem. 

Keď som bola v Španielsku, v Barcelone som si kúpila knihu, ktorej filmové spracovanie som videla asi šesťkrát a hrozne sa mi to páčilo. Knihu síce napísal Talian, ale zas výhodou je, že u nás o takomto príbehu ani nechýrovať. Inú cestu ku knihe som teda nevidela. 
Spočiatku som knihu čítala tak, že každé jedno slovo čo som nechápala, som si hneď preložila. No nebavilo ma to. Viac som sa sústredila na hľadanie slov ako na samotný text. A preto asi po dvadsiatich stranách som si zvykla na španielčinu, trochu iné opisy a prostredie a šlo to samo. Odrazu som nepotrebovala preložiť každé neznáme slovo. Dokázala som tak čítať text, že som porozumela deju a významu, aj keď nie každé slovíčko som chápala. A nevedela som si v hlave predstaviť dej, no to sa po čase zmenilo. Potom som si totižto úplne zvykla a kniha sa mi v hlave prehrávala ako film. No uznávam, že som knihu musela stále čítať v pokoji a musela som sa sústrediť. Najprv som sa obdivovala, že som za jeden deň dala dvadsať strán. A potom, ani neviem ako, som dala aj šesťdesiat. Do konca knihy mi chýba nejakých sto strán, nevidím to na dlhú časovú záležitosť. Určite napíšem aj recenziu. 

A keďže máme leto a zároveň bude blog oslavovať rok, pripravila som si pre vás SÚŤAŽ!
A ako ste na tom vy s jazykmi? Aké vám idú a máte radi a aké, naopak, nejdú? Chceli by ste sa nejaké naučiť? Skúšali ste čítať knihu v inom jazyku ako v rodnej reči? 
 Svoje odpovede spolu s menom/prezývkou, e-mailom a menom z GFC mi napíšte tu dole do komentára, pod článok do 31.8.2015. Jedného šťastného výhercu odmením veľmi dobrou knihou Kruté leto (recenzia TU) a pribalím k tomu malé prekvapenie :)