Kniha v kine: Papierové mestá
Určite sa veľa "greenovských" fanúšikov nevedelo dočkať premiéry filmu Papierové mestá. Okrem zvučných mien a knižnej predlohy boli všetci fanúšikovia zvedaví aj na spracovanie a, samozrejme, či sa to filmovým tvorcom podarilo- premeniť krásny knižný príbeh na filmový zážitok. Včera som mala tú česť sadnúť si do kinosály s pukancami a pozrieť si tento film. Stálo to za to?
Anotácia knižnej predlohy:
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.
Hneď ako som sa dozvedela, že budú Papierové mestá sfilmované, zaumienila som si, že určite na to pôjdem do kina. Proste musím. Už len kvôli tomu, že kniha ma chytila za srdce. Chcem ju predsa porovnať s filmom.
Keď trailer uzrel svetlo sveta, okamžite som si ho pozrela- prišiel mi taký fajn, ničím neprekvapil, no nevyzeralo to beznádejne.
A lákalo ma pozrieť si to- či už s videním trailera alebo nie.
Film sa začal presne tak ako kniha. Úplne. A takisto aj pokračoval- na scénu prišli Ben a Radar, vtipné momenty a... Margo Roth-Spiegelmanová. Tú stvárnila známa modelka Cara Delevingne.
Na rolu Margo sa mi celkom hodila, ale zároveň nie. Mala som z nej také zmiešané pocity. Pretože ona je modelka, nie herečka. A Margo je rebelka s nepochopenou dušou, trebalo sa do nej vžiť. Lenže vo filme nerezala žiadna neprofesionalita alebo niečo podobné. Cara sa do nej naozaj vžila, zahrala ju presvedčivo. Buď vystrájala alebo hovorila dojemné slová. A tak trošku bola divoká.
No keď sa v celej podstate zamyslíme nad Margo, prídeme na to, že ona je vnútri úplne iná. To ľudia z nej urobili "značku" Margo Roth-Spiegelman. V úplnej podstate to bolo nepochopené dievča, ktoré necítilo prítomnosť milovaného človeka. A preto sa tak zamýšľala- o ľuďoch, prioritách a samozrejmosti. Bola to postava, ktorá v sebe niečo skrýva a až na konci sa dozvieme čo.
Quentina si zahral Nat Wolff, ktorého poznáme z predošlého filmu podľa knižnej predlohy od Greena- Na vine sú hviezdy. Hral tam Isaaca, nevidiaceho Gusovho najlepšieho priateľa.
Osobne sa mi na Quentina hodil- pôsobil tak slušne, pokojne. Nebol to žiaden flákač, ale vzorný študent, ktorý si predstavoval život dosť stereotypicky.
Pri niektorých vylomeninách si bol neistý a choval sa tak trošku ako suchár. Ale taký mal byť. Aj v knihe bol taký, Green ho takého vymyslel.
Preto som ho aj mala rada- bol to taký slušný chlapec s dobrým srdcom... a postupne, pod malým vplyvom Margo, mu začali rásť malé rohy. A posledné týždne zažil konečne niečo zakázané, dobrodružné. Ulial sa zo školy, pátral a hľadal... no predovšetkým miloval. A spoznal...
Miloval Margo od detstva. A bol ochotný pre ňu urobiť hocičo.
Film sa mi celkovo veľmi páčil. Aj keď, priznám sa, Bena a Radara som mala radšej v knihe. Tam som si ich zamilovala, tu boli tiež fajn, ale tam boli oveľa úžasnejší.
Dej filmu sa veľmi vzorne držal knihy- nebol nejako výrazne skrátený ani natiahnutý. Bol tak akurát, na všetko, čo si spomínam z knihy bolo aj vo filme. Boli to rovnako vtipné diela, kde sa smiech miešal so slzami v očiach. Hlboký dojem vo mne film určite zanechal. Donútil ma premýšľať o prioritách, ľuďoch, ľudskom správaní a putách. Koniec bol síce trošku rozdielny, ale dalo sa to prehliadnuť.
Atmosféra bola taká svojská, kde sa stretávali rôzne typy ľudí, dobrodružstvo a láska. A ja osobne som tam dosť cítila Ameriku- hlavne v ateliéroch. A malé prekvapenie bolo aj to, že vo filme mal svoju mini úlohu aj Ansel Elgort.
Rozhodne neľutujem že som v kina bola. Na konci som mala vlhké oči, ale veľa som sa aj nasmiala. Bolo to naozaj bravúrne spracovanie, nevybočovalo to veľmi od knihy. Herci boli tiež fajn, ani Cara nerobila problém. Vo filme bolo vyslovených veľmi veľa dobrých citátov na zamyslenie.
Aj keď mne sa páčila viac kniha, film od nej nie je ďaleko. Takisto bol úžasný a dojemný. Preto odporúčam prečítať si skôr knihu (recenzia TU) ako pozrieť film, ale je to len na vás.
Filmu dávam určite plný počet hviezdičiek, túžim si ho pozrieť ešte raz.
Anotácia knižnej predlohy:
Margo Rothová-Spiegelmanová. Jej bláznivé dobrodružstvá sa zakaždým prehnali školou ako letná búrka: na gitare ju naučil hrať nejaký starký v polorozpadnutom dome v mississippskom Hot Coffee. Tri dni kočovala s cirkusantmi, lebo ich presvedčila, že by z nej mohla byť artistka. Na koncert The Mallionaires v St. Louis sa dostala tak, že sa vydávala za basgitaristovu frajerku, a keď ten s ňou naozaj chcel chodiť, poslala ho kadeľahšie. Jej najneuveriteľnejšie príhody sa vždy ukázali ako skutočné!
Tak do tejto dobrodružnej duše sa beznádejne zamiloval Quentin-Kvéčko Jacobsen, trochu zakríknutý chlapec z dobrej rodiny. Keď mu pojašená maturantka jednej noci vlezie do izby prezlečená za nindžu a odhodlaná vykonať jedenásť bodov neľútostnej pomsty nevernému frajerovi a bývalým kamarátom, Kvéčko neodmietne. To, čo povystrájajú, Quentina rovnako nadchne ako vyľaká. Lenže na druhý deň je Margo preč a zanechá po sebe len indície určené práve jemu. Vydáva sa teda na cestu plnú odbočiek, a čím bližšie je k cieľu, tým lepšie spoznáva skutočnú tvár priateľky – a možno aj svoju vlastnú.
 |
| Nedávno vyšlo tretie vydanie knihy s filmovou obálkou. |
Keď trailer uzrel svetlo sveta, okamžite som si ho pozrela- prišiel mi taký fajn, ničím neprekvapil, no nevyzeralo to beznádejne.
A lákalo ma pozrieť si to- či už s videním trailera alebo nie.
Film sa začal presne tak ako kniha. Úplne. A takisto aj pokračoval- na scénu prišli Ben a Radar, vtipné momenty a... Margo Roth-Spiegelmanová. Tú stvárnila známa modelka Cara Delevingne.
Na rolu Margo sa mi celkom hodila, ale zároveň nie. Mala som z nej také zmiešané pocity. Pretože ona je modelka, nie herečka. A Margo je rebelka s nepochopenou dušou, trebalo sa do nej vžiť. Lenže vo filme nerezala žiadna neprofesionalita alebo niečo podobné. Cara sa do nej naozaj vžila, zahrala ju presvedčivo. Buď vystrájala alebo hovorila dojemné slová. A tak trošku bola divoká.
No keď sa v celej podstate zamyslíme nad Margo, prídeme na to, že ona je vnútri úplne iná. To ľudia z nej urobili "značku" Margo Roth-Spiegelman. V úplnej podstate to bolo nepochopené dievča, ktoré necítilo prítomnosť milovaného človeka. A preto sa tak zamýšľala- o ľuďoch, prioritách a samozrejmosti. Bola to postava, ktorá v sebe niečo skrýva a až na konci sa dozvieme čo.
Osobne sa mi na Quentina hodil- pôsobil tak slušne, pokojne. Nebol to žiaden flákač, ale vzorný študent, ktorý si predstavoval život dosť stereotypicky.
Pri niektorých vylomeninách si bol neistý a choval sa tak trošku ako suchár. Ale taký mal byť. Aj v knihe bol taký, Green ho takého vymyslel.
Preto som ho aj mala rada- bol to taký slušný chlapec s dobrým srdcom... a postupne, pod malým vplyvom Margo, mu začali rásť malé rohy. A posledné týždne zažil konečne niečo zakázané, dobrodružné. Ulial sa zo školy, pátral a hľadal... no predovšetkým miloval. A spoznal...
Miloval Margo od detstva. A bol ochotný pre ňu urobiť hocičo.
Film sa mi celkovo veľmi páčil. Aj keď, priznám sa, Bena a Radara som mala radšej v knihe. Tam som si ich zamilovala, tu boli tiež fajn, ale tam boli oveľa úžasnejší.
Dej filmu sa veľmi vzorne držal knihy- nebol nejako výrazne skrátený ani natiahnutý. Bol tak akurát, na všetko, čo si spomínam z knihy bolo aj vo filme. Boli to rovnako vtipné diela, kde sa smiech miešal so slzami v očiach. Hlboký dojem vo mne film určite zanechal. Donútil ma premýšľať o prioritách, ľuďoch, ľudskom správaní a putách. Koniec bol síce trošku rozdielny, ale dalo sa to prehliadnuť.
Atmosféra bola taká svojská, kde sa stretávali rôzne typy ľudí, dobrodružstvo a láska. A ja osobne som tam dosť cítila Ameriku- hlavne v ateliéroch. A malé prekvapenie bolo aj to, že vo filme mal svoju mini úlohu aj Ansel Elgort.
Rozhodne neľutujem že som v kina bola. Na konci som mala vlhké oči, ale veľa som sa aj nasmiala. Bolo to naozaj bravúrne spracovanie, nevybočovalo to veľmi od knihy. Herci boli tiež fajn, ani Cara nerobila problém. Vo filme bolo vyslovených veľmi veľa dobrých citátov na zamyslenie.
Aj keď mne sa páčila viac kniha, film od nej nie je ďaleko. Takisto bol úžasný a dojemný. Preto odporúčam prečítať si skôr knihu (recenzia TU) ako pozrieť film, ale je to len na vás.
Filmu dávam určite plný počet hviezdičiek, túžim si ho pozrieť ešte raz.
Komentáre
Zverejnenie komentára